Tak ráno o desiatej v stanem. Hneď sa oblečiem umyjem, dačo zjem a idem si pozrieť stav bicykla s ktorým pôjdem na kilometer vzdialene pole. Ako tak vychádzam z domu tak slnko svieti ale občas zájde za oblak. Ak som sa dostal pod striešku, kde máme bicykle, vybral som prvý. Ten najstarší 30 ročný, vysoký s veľkými kolesami. Keď som vydeľ že mu netreba údržbu tak som si ho vybral a išiel som si zobrať kosu. Na vyber som mal z troch a ja som si zobral tu najmenšiu šestku. Preto keď idem kosiť burinu na zemiakoch tak na pole mi bude ta najvhodnejšia. Tak ak som si bral bicykel a kosu zo stienky som si zobral oselník z oslov a išiel som po pri hrozne k bránke na cestu. Keď som prišiel na pole čo som aj minulý rok kosil v tedy aj prednú aj zadnú časť. Som si oprel bicykel hneď vedľa cesty pod strom. Tak som zobral kosu a oselník som si zavesil do zadného vrecka nohavíc. Prešiel som najprv po hornej časti pola do zadného pola. Ktoré bolo od vytrvalých letných daždov dosť blatistvé a bol tam kanál kade pretekala voda. Na prvý pohlaď ak som sa vrátil späť a vydeľ to čo ma čaká pokosiť. Som neveril tomu že je to čo mam. Vravel som si že toho je viac ako ma biť že to nie je všetko naše. Ale ako som vydeľ pole nižšie bolo pokosená a nad našim polom nebolo nič vyzeralo ako keby to niekto múčoval. Keď som asi tušil že ma to asi neminie a skosím to čo budem vládať a vravel som si ved mam na to 3 dni. Po tom čo som si uvážil že to je naše tak som si pozrel ako to vyzerá. Sama burina som preklínal že ja debil som sem šiel. A len mňe dávaju v rodine takéto roboty keď starší brat sa im na to vyjebe a ešte každému pekne vynadá ako sme sa opovážili mu dať robotu. No ta burina vyzerá strašne a tak som začal kosiť s kraja zo zadu smerom na juh. Slnko práve zabehlo za oblaky tak ma ovával ma jemní vánok. Hneď na začiatku som si položil kosu na zem a spravil som pár zákosou. Keď že som šiel s kraja tak som bral s časti koniec zahumenka. Na okraj kde bola tráva veľmi jemná, nízka a zväčša vyrastala z hustého koreňa čo sa nedalo jedným švihom pokosiť, pre svoju veľkosť. Keď som to prešiel ten prvý pas do konca čo bolo asi okolo 15 mitrou, v riadoch neviem asi som to nepočítal, ale bolo ich na naše pomeri až 3x viac ako normálne. Tak som prešiel nahor aby som si začal ďalší zakos. Medzi tím som si z odkosenov trávou
prešiel čepeľ kosi, silno ale veľmi opatrne aby som sa neporezal. Po tom som vybral oslu a zaostril si kosu aby ďalší pas šiel ľahšie. A teraz to začalo. Ako som kosil burina mala miestami dva metre. A boli tam aj časti ktoré mi pri kosení dopadli na ruky a bodali ma ako svine. Ak som ju začal kosiť vadila mi že časti poľa k tomu aj pováľana. A pohyb bol obmedzení. Na to ako som chodil po riadkoch a kosil tu hustú, hrubú a pováľanú burinu. Pri tom pozeral aby to bolo dobre od kosené.A to že riadky zemiankou, nie je rovná luka ale ohrnute pole, do trojuholníkového tvaru tak burina rástla aj z prilahlej starni s ktorej sa veľmi kosti nedalo a to čo mi ostalo som dokasal po ceste späť. Najhoršie na tom bolo že som nevedel chytiť tempo kosenia. Keď som šiel rýchlo a silno tak som sparil 10 švihov a dopadol som tak že sa potrebujem vydýchať a aj tím som často vykosil z burinou aj zemiaky a dosť často sa mi stavalo že špička kosi zabehla do riadku. Keď som sa zažil zas zľahka jemnejšie tak furt som sa zastavil na nejakej hrubej byle buriny čo mala min. 1cm priemer som sa zasekol a zas som musel furt silným švihom to odseknúť . No a aký som bol stanný keď som našiel miesta bez buriny čo bolo strašne zriedkavé boli tam vyschnuté nadzemné časti zemiakovú ale ako furt potom ma čakala taška burinu. Každých 15sekou som zas kukal do blba a preklínal prečo som tu. A aj tak nikdy nespravím sam a bez kosačky. A takto som kosil hodinu. A potom čo vyšlo slnko a začalo na mňa piecť, to už bola katastrofa. Samozrejme som si pitie nezobral. Však na čo? Ale som to riadne ľutoval hneď ak som prešiel a naprieč som odkosil daľší meter sa mi začala jemne točiť hlava a nevládal som. Cítil som sa od toho mávania a kosenia ako vo sne. A tak som to prenosil ešte asi 4x na šírku poľa a keď som cítil že už nemám síl a nervy tak som račej išiel domom. Keď som prišiel bolo dvanásť a mal som toho plne zuby a ešte ma koľko čaká. Hned som všetko preklínal že mi to bolo treba a nespravím to ani za týždne.
Som si uvedomil ako naši starí ocovia museli drieť keď sa chceli uživiť a mi tu nadávame že nedostaneme to čo chcem, hlavne že to mame skoro bez roboty z minimálnou námahou. Proste sadneme do stroja rozmačkanie par gombíkom a spraví to všetko samo. Veru mi mladi už na to nemáme ani sily aby sme to zvládli.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár