Bol by to svet kde ľudia by boli voľný myslia mi a otvoreným srdcom.
Svet kde by sa ľudia riadili individuálne a pre nikoho by to nebolo smiešne.
Svet kde ľudia by len tak pri návale pozitívnej energií proste, bez problému explodovali a nepozeral na nich z pohoršením: "Hľa! Tam pozri na toho debila."
Svet bez predsudkom, bez tlačenia reklami, ideálu (karasi) ktorý nám vsugerujú do hláv od malička, bez urážok jeden na druhého.
Svet kde by sa ľudia snažili hľadať všade len niečo pekné. Umenie, hudba, divadlo, film.
Svet kde by každý každému bez predsutkou ľudia pomahli bez toho aby sa poznali.
Svet bez moci. Bez posraných úmyslu, bez zavistí, vrážd, krádeži.
Svet kde by sa problémy diskutovali a spoločne riešili pre blaho všetkých.
Svet kde by ni kto nemusel ham biť za niečo šialené a nemusel by utekať pred realitou k piť ju alkoholu, brania drog.
Svet kde by každý chcel žiť.
I keď je moja úvaha nereálna prakticky. Lebo človek má jednu dôležitú potrebu a to je potreba moci po ktorej baží každý, aby mal viac všetko majetku, územia, otrokov.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár