Severský vietor fúka,
krúti medeného kohúta.

Nečinné ticho vrzgotom ponúka.

Lavičku tieni postava,
smútok svoj nezdolá.
Chce chápať ale do rána dokoná.
Smrť a pozornosť privolá.

A sneh pod ním belosti
sa vzdáva, ked krv
rieku v nom vytvára.

A severský vietor fúka,
krúti medeného kohúta..
Zimné slnko ožiari,
vždy hladný cintorín.

Nápis na bráne bledo sa skvie,
pomníky vánok obletuje..

 Blog
Komentuj

3 komenty k blogu

1 
fotka
puffko  9. 6. 2007 16:59
WOW to take krasno smutné až mi to pozdvihlo náladu
2 
fotka
sarah_whiteflower  9. 6. 2007 17:36
Už som si tu dávnejšie všimla tvoje básne, teda to, že pomerne často píšeš, ale prepáč, nejako sa mi doteraz nechcelo to čítať... dnes som si to prečítala a zaujalo ma to, zatiaľ neviem posúdiť z tejto jednej jednoduchej básne, ale sľubujem, že budem čítať tvoje výtvory častejšie a budem sa ich snažiť objektívne hodnotiť na mojej subjektívnej úrovni Každopádne, určite to nebolo zlé, ba skôr naopak...
3 
fotka
dunka  9. 6. 2007 19:17
hm, pokom to asi mas adamk
Napíš svoj komentár