Denník z Pekla 17. časť Varhanovo mučenie, stal som sa potravou

V minulom dieli som sa dostal k Varhanovi a čakal, čo si odo mňa alebo zo mňa vezme.
Čakanie na niečo čo vysoko pravdepodobne prebehne len s utrpením je mučivejšie než samotný akt...

Stál som a sledoval som každý jeho pohyb. Pohyboval sa vrtko a ked stál na druhom konci hniezda, zavolal si ma k sebe.
V miestnosti bolo šero a tak som spočiatku nevidel predmet, ku ktorému ma volal.
Stolička, na pohľad celkom obyčajná, drevená stolička, doškriabaná po celom povrchu. Varhan mi posunkom naznačil aby som sa do nej posadil. Poslúchol som, a čakal čo sa bude diať dalej.

Varhan bol čoraz viac vzrušený, nervózne pobiehal, mrmlal si niečo a zrazu som si všimol, že má v rukách nôž. Dlhý, úzky, zahnutý nôž až mi prišlo nevoľno pri predstave na čo ho asi chce.

Ale ked som sa ho pýtal, vôbec si ma nevšímal bol asi v tranze, aspoň tak vyzeral.
Pobehoval k policiam, vyberal byliny, sekal ich, založil oheň a hádzal tam tie buriny až bolo celé hniezdo naplnené dymom. Dusil som sa a chcel som sa postaviť ale vôbec to nešlo. Nemohol som sa ani pohnúť. Premohol ma strach a nepríčetne som po ňom kričal

-O čo ti ide preboha?! Čo chceš robiť? Čo odo mňa chceš? Povedz mi to! Počuješ?! Hovor!

Nič som nevidel len počul prskanie ohňa a Varhanove šuchtanie sa a jeho šepot, ktorému sa nedalo vôbec rozumieť. Šuchotanie sa priblížilo a pocítil som ostrú bolesť. Varhan mi odsekol mäso z bruška pravého ukazováka.
Nádejal som sa, že to je všetko. Ale týmto sa len začínala moja obeta.
Za neustáleho mumlania ma prinútil vypiť nejaký lektvar. Mal trpkú chuť.
Vyplašene som sa snažil vyslobodiť z tej stoličky ale márne.

Po tom čo som to zhltol som cítil ako mi tekutina prechádza telom. Pálilo ma z toho v dutinách.
Chcel som si pozrieť ruky, že prečo ma bolia obe ked je zranená iba jedna.. ale nevidel som si na ne a okrem toho sa mi zrazu začali príšerne triasť.

Položil som ich na kolená aby sa tak netriasli a v tom som si všimol, že sa mi nechty pokrútili a zarezávajú sa do kože. Dýchal som zhlboka, nádych, výdych....

Varhan mi začal trhať vlasy, nedokázal som sa brániť a on mi ich len trhal a trhal.
Tekutina, ktorú mi dal vypiť mi leptala vnútro a bolo mi celkom horúco. Krútil som hlavou aby som sa mu vyhol a všimol som si, že oči jeho krkavca sa lesknú v tme dočervena. Hypnotizovali ma tie oči a zrazu ich bolo všade plno. Odvšadiaľ na mňa hľadeli a zlievali sa mi s mojou krvou, ktorá mi stekala z hlavy a rúk. Tie oči boli nezúčastnené, ľahostajne ma pozorovali a nenávidel som ich.

Nepríčetne som po nich reval a zdalo sa mi, že sa mi posmievajú. Lietali mi nad hlavou, ich krídla vírili smradľavý vzduch a ja som reval aby prestali.
Ruky sa mi dalej divo triasli a nemohol som nič. Cítil som sa na konci svojich síl, nejaký hlas mi šepkal, že to aj tak vzdám a ja som mu začínal veriť. áno nemá to cenu zdochnem tu no a čo..
Varhan stál predo mnou. ani som si ho nevšimol. Usmieval sa a nechápal som prečo.
Mal niečo v rukách. Moje nechty a vlasy. Teraz som už nemohol pohnúť ani rukami, lebo mi ich rýchlo priklincoval k stoličke. Zavíjal som.

Varhan sa na to začal šialene smiať. Je to satan, určite je to satan.
-Ty bastard satanský, pusti ma už!!!

On niečo zamrmlal a na to som si začal hrýzť jazyk. Neovládal som už svoje telo.
Moje sánky žuli a ja som s tým nemohol nič robiť. Žul som svoj vlastný jazyk..
Zatvoril som oči, chcel som dalej kričať ale už som nemohol...
Krkavce povzbudila moja nemohúcnosť, na ktorú čakali a dočkali sa jej a pustili sa do môjho mäsa. Prvé dobance boli najhoršie, stý som si už takmer nevšímal. Ked ich zobáky narazili o kosť zachvel som sa. Hltavo ma trhali tvrdými, ostrými zobákmi. Dalej si už nepamätám. Zamdlel som.


Prebudil ma až kopanec. Bolelo ma celé telo.
-Vstávaj
Nado mnou stál Varhan a kopal ma čoraz drsnejšie. Triasol som sa na celom tele. Bol som spotený a utrýznený. Obzeral som sa ale po ohlodanom tele žiadne stopy. Rukami som si chytil hlavu ale vlasy som mal.
Len tá rana na ukazováku. Nič viac.
-Čo sa stalo?
-Vyskúšal som na tebe svoj recept, privádza temné halucinácie. Tak dobre, čo si to chcel?

Snažil som sa postaviť ale bol som slabý. Priplazil som sa k stene a opieral sa o ňu ako som vstával.
-Chcem aby si mi pomohol dostať sa k labyrintu.

 Blog

0 0 0 0 0

Komentuj

Komenty k blogu