Ked sme sa dostali von z Cruel-Roomu snažil som sa dostať nás čo najdalej od mesta.
Šiel som tak rýchlo ako mi to len zranená noha dovoľovala. Zhlboka som sa nadychoval chladného vzduchu a snažil som sa aby do mňa s nočným vzduchom nevnikalo aj jeho temno.
Viedol som, až vonku som im venoval viac pozornosti, dve dievčatá a chlapca čo mal evidentne väčší strach než ony.
Aby som zabil nepríjemné ticho nadviazal som rozhovor hoci som naň nemal vobec chuť.
-Miesto kam vás vediem je bezpečné, aspoň myslím, že je. Odkedy ste tu? A prečo?
Ozvalo sa dievča čo ho našiel chudák Artur. Bola útla a nenápadná.
-Ja som tu dva roky. Bola som u Kornélie, nepoznáš Kornéliu?
-Nie, ja som tu pomerne čerstvý. Kto je Kornélia?
-Kornélia tu je už 46 rokov. Patrí k elite. To miesto kde sme boli, Cruel-Room, je v jej zámku. Ten muž, ktorý viedol ostatných je jej brat. Najkrutejší súrodenci. Počula som, že v detsve mučili mačky, psy a vtáky a ked mali 12 a 14 rokov obesili kamaráta. Boli do dospelosti v ústavoch a ked z nich vyšli pokračovali v tom dalej. Zároveň sú aj milencami.
-A ty si tam čo robila u nich?
-Upratovala som. Po ich akciách. A volám sa Neva.
-Ja som Adam." Obrátil som sa na ostatných dvoch a spýtal som sa ich na mená. Ozvalo sa druhé dievča, jej hlas bol mimoriadne príjemný..
-Moje meno je Anna. Pýtal si sa odkedy tu sme. Nie som tu až tak dlho ale ani krátko nie. A vidím, že už nevládzeš chodiť. Museli sme prejsť už aspoň 10 kilometrov. Odpočiňme si. Aspoň na chvílu.
Noha ma naozaj neskutočne bolela pri každom kroku som musel myslieť na bolesť a tak som jej bol vdačný. Nebolo počuť nijaké zvuky a zdalo sa mi, že sme relatívne v bezpečí. ľahol som si na zem.
Ach, ako mi chýba nebo, hviezdy... Kým som žil na svete pripadali mi také samozrejmé. Ani som si neuvedomoval, že aký luxus požívam..
Z myšlienok ma vytrhlo chrápanie toho chalana. Neva sedela a hladela niekam do neznáma a Anna pozerala na mna. Podišla ku mne a moju hlavu si položila do lona. Prekvapilo ma to ale bolo to príjemné.
Povedal som jej ako velmi mi chýba nočné nebo a ona sa rozhovorila.
-áno ale je tu pár pekných miest. V jazere smrti sú lekná, obrovské lekná. Môžeš si na ne ľahnúť, zatvoríš oči a cítiš len vlnenie pod sebou. Mňa občas znepokojuje, že čo je s mojím telom. tieto ruky pozri na ne..
Tak ony už spráchniveli, moje oči, vlasy tiež. A nemôžem sa tu prechádzať v daždi.
Ked som na leknách predstavujem si, všetko čo už nemôžem robiť. Predstavujem si teplé slnko, a kvapky dažďa, ktoré na svete dopadá na zem nad mojím pozemským telom. Ale spi teraz.
-Nespal som odkedy som tu. Asi predsa len trocha pospím. Ale zobud ma. Za takú hodinu.
Cítil som ako mi oťažieva telo. Anna mi hladila vlasy a na mna dopadala sladká únava, ktorá predchádza spánok.. Uspávalo ma monotónne ticho.. Už som nemyslel na to, že čo mi chcel Art povedať ani na nič iné.
Ah, ako krásne Anna vonia..Pripomína mi..čo mi to len pripomína?
už viem...
Vôňu RUŽIiiii!!!!
Dopekla, Artur mi to chcel naznačiť. Zrazu ma osvietilo. Ako odťahoval od nej ruku a koktal R...r...r..r
Hlavu mám v lone vrahyne, ktorú nazývajú Šípková ruženka!
zašepkal som mierne chrapľavým hlasom
-Ruženka? Si to ty?
pozrel som na ňu a hľadeli sme si do očí...
Čo sa bude dalej diať???
Čo?!
Blog
Komentuj
8 komentov k blogu
1
rock_star
9. 6.júna 2007 13:44
WAW ! no ufff. to som teda necakal. Na tu ruzenku som skoro zabudol a zrazu je tu ! a prefektne dielo mal by si dostal nobelovu cenu
3
suhlas s marekom..fakt waw....aj ja som zabudla na ruzenku.... ale aspon viem tvoje meno sila...a tie lekna...
6
dig more adam series ma!
to kvoli tomu ze je to tak brutalne dobre!
ale sak pockaj ty este uslisiiis!!
to kvoli tomu ze je to tak brutalne dobre!
ale sak pockaj ty este uslisiiis!!
Napíš svoj komentár