Pozerali sme si s Annou hlboko do očí. Nič okrem nich som nevnímal. Snažil som sa z nich niečo vyčítať ale márne. Mala ich chladné a nepreniknuteľné ako modrý ľad. Vznešene nakláňala ku mne hlavu, a tie oči... oči padnutého anjela čo sa pýši svojím hriechom a nežiada o odpustenie.. Zároveň sa v nich zračil bolestný smútok.
Hladkala mi vlasy, na každý dotyk jej dlhých prstov som sa silnejšie chvel a uvedomoval som si svoje bezútešné rozpoloženie. Nakoniec som rozohnal ticho.
-Anna, kto si? Teraz ma zabiješ?
Usmiala sa celkom nebadane a odhalila drobné biele zúbky.
-Nie, nezabijem ťa, prebral si sa zo spánku a už ťa neuspím. Takto by mi tvoja smrť nebola potešením. Niekedy inokedy, snád..
Posadil som sa, ale nespúšťal som pohľad z jej tváre. Neveril som jej.
-Prečo zabíjaš?
-Držal si už v rukách to tlčúce ľudské bremeno? A rátal pritom údery, od prvého mimo tela po posledné? Preto zabíjam. A fascinuje ma pohľad na spiaceho človeka bez srdca. Nebudeš mi veriť ale všetci bez neho vyzerajú spokojnejšie. Podvedome cítia, že sa zbavili ťarchy..
-Ja by som spokojný nebol.
-Idem preč. Ak sa budeš chcieť porozprávať nájdeš ma každý piatok v Cruel Roome alebo pri leknách. Alebo ťa sama prekvapím.
Sedel som tam neschopný slova a zasnene som sa za ňou pozeral ako sa stráca v opare hmly. Bol som očarený hrôzou a krásou zároveň.
Ked som sa vrátil do nášho útočiska Raisu som tam nenašiel. Bolo tam však okrem Nevy a Denisa, ktorých som priviedol zopár ludí. Povedal som im čo sa stalo s Arturom a Raisou a nečakal som na komentáre, uťahaný som šiel spať.
Posadil som sa na železnú posteľ, ktorá nesľubovala vela pohodlia a začal som sa vyzliekať. Jeden gombík z košele mi padol na dlážku.
Zohol som sa a na kolenách som ho hľadal, bol pod posteľou pri stene, ešte sa kotúľal.. Zakotúľal sa do akejsi diery v kamennej stene.
Zaváhal som ale nakoniec som priblížil sviečku a strčil dnu svoju ruku. Gombík nikde.. Ale diera zato dosť hlboká hmatal som tam do strán až som zacítil nejaký predmet. Malá škatulka..
Celkom zaprášená. Musel som ju otvoriť mal som dojem, že čakala na mňa..
čo v nej Adam nájde??? Pomôže mu to v dalšom dni, ktorý bude horší ako ten pred ním?
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.