Stále ďalej a ja tiež

je skoro rano, vonku pada sneh a namiesto toho, aby vsetko nasvedcovalo tomu, ze je jar mam pocit, ze sa blizia vianoce. je mi trochu zima, ale pri citani tychto versov som si oblubila ruzovu a ponorila som sa do jahodovych zhlukov, ktore vonaju vlcim makom..prave som dostala chut na mandlovy kolac,no na jedenie je predsa len este zavcasu.

stotoznujem sa s tymto dielkom, krasne si to vystihla!

no pri pohlade na datum, kedy vzniklo si kladiem otazku, ci nebolo nadcasove.prichadzam vsak na to, ze pribudlo v spravny cas, lebo z mudrej myslienky ukrytej vo versoch sa da predsa cerpat kedykolvek.

a mne neostava nic ine, ako podakovat ti teraz, o jednej rano za milu inspiraciu