Silný

Stretol lásku, čo chcel ju moc
to dievča, čo nechcel len na noc.
Hľadal jej prítomnosť lásku chcel jej vyznávať
držať ju v objatí a nežne bozkávať.
Zmenil sa život už nežil v snoch
cítil sa šťastný, veľký jak Boh...
Veril, že láska oboch je silná
myšlienka jeho bola dosť mylná.
Nevinný chlapec prežil chvíle krásne
o láske k nej začal písať básne.
Kamoši však dievčaťu dávali za vinu
klamať chlapca, lásku tak nevinnú.
Pomôcť mu chceli, otvoriť oči
on ju moc ľúbil, nič ho neobmäkčí.
Veril jej všetko, bo bola ta chyba,
bolo to moc veľké more a on malá ryba.

„Ostať silný, láska je z poviedok
padnúť a postaviť pod ťarchou spomienok.
Prepáčiť, odísť, skúsiť sa nebáť,
dať šancu ďalším dňom, nad osudom vyhrať...
Opraty osudu do ruky schytiť
a lásky budovu nenechať zrútiť!“

Z ružových okuliarov vykukli oči jeho
v tom zistil, že láska nie je asi preňho.
Tie falošné dotyky srdce roztavili ohňom
vtedy prišlo to bolestné :“Zbohom“
Názor jej povedal, potlačil city,
"a lásku pravú?" radí medzi mýty.
Kĺby sa v kútiku, cez slzy hľadí hore,
trápi sa, či ešte vylieči svoje srdce choré.
Cíti, že kráča no nevidí cestu,
cíti sa, ako nevinný z rozsudkom trestu.
Krásne tie spomienky, všetko sa mu vracia,
iba jeho kamoši sú ta sila hnacia.
Kamoši sú s ním či je hore či je dolu,
nedajú na neho, kamarátmi navždy spolu!
Stratený chlapec tu cestu správnu našiel,
na cestu svieti mu jeho verný anjel.
Už nestojí vedľa, postavil sa z kolien,
kráča a preskakuje mnoho podložených polien....

 Báseň

0 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu