Včera si odišla a ja som tu zostal celkom, celkom sám. Ako prst.
Nikde nič. Len Birdz a nedokončené projekty, čakajúce na stole.
Je mi smutno. Vydržím! Ešte šesť dlhých dní.
Vyšlo slnko.
Píšem, lebo nemám čo robiť a končím, lebo nemám čo písať.
Chýbaš mi, to je celé...
Vyznanie
Komentuj
3 komenty k blogu
1
marienn
15. 6.júna 2008 14:52
hm.to pozname vsetci...je to strasne nahovno bezutesny zufaly smutny a prazdny pocit naplneny len starymi spomienkami neustale sa vracajucimi a pokusajuci tvoj mozog a srdce..
2
šesť dní nie je večnosť prejde to ako voda,len sa tým netreba príliš zaoberať
a trocho mimo blogu_vzhľad tej stránky,ktorú máš v linkoch sa mi páči
a trocho mimo blogu_vzhľad tej stránky,ktorú máš v linkoch sa mi páči
3
to poznám pripomína to lásku ktorú nemám no hľadám ju, pre niekoho to pripomína vzťah na diaľku to keď nemôžeš mať človeka ktorého ľúbiš pri sebe veľmi pekné páči sa mi to
Napíš svoj komentár