nebude to len chvíľka,
nebude to ako záblesk, iskra či sekunda,
bude to dlhé, smutné a pochmúrne.
Ani jediný tón nádeje nebude viac počuť.
Nepochopenie prostého, chápanie nepochopiteľného.
Rúško noci zastiera tvár, tma skrýva slzy,
vzlyky už dávno nikto nepočuje.
Nikoho už nič netrápi , v nikom už nie je svetlo, cit.
Prebývajú už len schránky, čo ničia všetko krásne navôkol.
Chuť žiť sa stráca v povetrí zakalenom hmlou a smútkom.
Sen, ktorý sa nikdy nesplní, túžba, ktorá sa vždy rozplynie.
Aj tak tento svet nie je súdený. Ak by bol, nebolo by toľko nespravodlivosti.
Vidieť bolesť v očiach priateľa , je ako cítiť ju sám.
Smútok obmýva dušu zatratenia, aby živil jej silu brať nádej prostých ľudí, ktorý sú aj tak vždy viac.
City sa nedajú vnútiť, ani oklamať. Pocit blažena napĺňa srdce horúcou krvou pokým nepríde pád. Dopad nazývaný koniec. Koniec radosti, úsmevov a krásy. Nezvyčajné veci začali sa diať bez príčiny, bez dôvodu. Smútok je vzácny spoločník. Treba si vážiť chvíle, keď človek môže plakať, pretože práve tie často krát chýbajú. Cnostné preležaniny duše a citov už nemožno zmeniť. Zo slona nikdy nebude myš. Maskou, klamom jadro nezmeníš, bude stále iba to jedno a to isté...Cnostné, čisté, mladé a hlúpe.....
Chudobné srdce. Smutná duša. Nevyplnený priestor. Potreba. Čo človek nemá?
Blog
Komentuj
4 komenty k blogu
1
armita
12. 9.sept. 2007 20:56
..Pokoj v duši?.. :/
3
narocne,pravdive...melancholicke,vyrovnane ...stimuluje to moju mozgovu cinnost...nedokazem to rychlo stravit.neskor sa mozno vymotam
4
Dokonalosť spočíva v maličkostiach, no dokonalosť nie je maličkosť... a toto čo ty píšeš je podľa mňa dokonalééé len tak ďalej
Napíš svoj komentár