Joooj ako super!!! A tak to Manu naplánovala na víkend keď budem v Leuvene sama (tu nikdy nie som sama ale myslené to je keď tu nebude Jennifer keď bude vo Francúzsku...)
Tak sme sa v piatok po "úspešnej" písomke z Dutch a po neskonale "zaujímavých" a priam neodolateľne nudných 2 hodinách Cross Cultural Comunication(Medzikultúrna komunikácia) kde sme sa nedozvedeli nič iné len že každý sme iný a originálny lebo sme z iných krajín iných kultúr...tak prekvapujúce zistenie ma odrovnalo...smerom k spánku...ale to nieje teraz podstatná časť... až neskôr...
pobrali na stanicu kde sme vlakom išli až do Verviers kde po nás prišla jej mamka na aoute a odviezla nás až do Hever kde bývajú (mesto je preslávené výrobou syrov, aj Manu otec robí v tej výrobni a dala mi ochutnať s tým že veľa ľudí nemá rado ten syr kôli špecifickej aróme...bol to náš...teda český Romadur!!!Mňam!!!)
Jej mamka ako aj celá jej rodina boa veľmi milá dokonca mi na privítanie dala aj pravú tú najpravejšiu belgickú čokoládu nie Côte d´Dore tú môžete zohnať hocikde túto len ťažko inde než v Belgicku. Volá sa Galler a je veľmi drahá a volajú ju čokoláda bohatých lebo len oni si ju môžu bežne dovoliť alebo aj kráľovská lebo kráľ vyhlásil (a aj to plní) že bude jesť len túto čokoládu ako pravú belgickú...
Pozvali ma na skvelú večeru (špagety so špeci omáčkou a dezer 2 druhy vynikajúcich koláčov-kúpenských ale stáli za to...)
V ten večer ako aj celý vkend som veľmi ľutovala že moja francúzština nedosahje aspoň úroveň mojej angličtiny...Keďže jej rodina ani rodina jej priateľa(Yannic- Y.) nevedela anglicky...ani on nebol v nej nejako excelentný ale na našu kounikáciu to stačilo...
Tak som zistila že nieje pravda že všetci Belgičania vedia anglicky...ale kde...ani zďaleka...
Inak aby som vám to vysvetlila Valónia nie je ako flámska časť Belgicka ekonomicky je na tom horšie a je to viac poľnohospodárska oblasť a viac mi pripomína Slovensko(až na tie ceny a jazyk...)a konflikt medzi nimi prirovnávajú ku konfliktu medzi nami a Českou republikou pred rozdelením...neviem či mám úplne súhlasiť ale v niektorých veciach je to dosť podobné...až na to že my si rozumiemem po stránke jazykovej...
Po večeri nás Manu otec zaviezol k nej domov (je to starý dom po Y. starom otcovi ktorý teraz postupne prestavujú a vyzerá útulne narozdiel od ostatných domov ktoré som videla myslím vybavenie vnútri...) Samozrejme sa neprezúvajú a obaja(Manu aj Y.)na mňa pozerali ako na zjavenie keď som si z ruksaka vybalila papuče...ale keď ja som zvyknutá...to je presne ako s ich ustavičným bozkávaním...Jej mama len čo ma uvidela ja som natiahla ruku že teší ma a ona mi vtisla na líce bozk jej otec to isté a sestra(13) tiež len u jej brata(12) som uspela s podaním ruky...oni vám ruku ani nepodajú len natrčia líce - mi tiež trvalo kým som prvých párkrát pochopila prečo mi manuela natŕča líce... ja som jej a jej priateľovi vysvetľovala že unás to nieje zvyk celkom ich to prekvapilo...no nič to...
Y. je veľmi milý aj so svojou lámavou angličtinou sa ma stále pýtal či sa mi dobre spalo, či niečo nepotrebujem, keď išiel do kuchyne po pitie tak sa ma spytoval VžDY či nechcem niečo na pitie...
V sobotu sme ráno boli v pekárstve na croissanty...och tie zákusky nie ako naše ani zďaleka žiaden špic...či krémeš... na ktoré sa vám pri pohľade z vitríny zbiehajú slinky...ale kde tu sú iné zákusky keď ich vidíte tak by ste si ich kúpili a vystavii veľmi pekne vyzerajú plné ovocia...no prosto povedané dbajú navýzor vecí koré jete...
po raňajkách sme (ja a Manu) sadli do auta a šli do Liegu kde Manu normálne chodí do školy...Je to pekné mesto ale naozaj mi pripomnalo skôr nejaké Slovenské mesto budovy plné grafitov hoci ich ešte ani nestihli dostavať...neporiadok nie veľký ae neboli ulice čisté ako v Leuvene a čo bolo najlepšie žiaden cyklista a hoci ste boli obomi nohami na prechode auto ci cezeň kľudne prefrčalo, a žobráci na každom kroku (vo flámskej časti je zakázané žobrať len vo valónskej môžete)...nepripomína vám to domov??? mne hej
Samozrejem som tam odskúšala pravé wafle s cukrom a plnené ovocím...Mňam!!!Inak navštívili sme tam aj jedno kníhkupectvo a mali tam vreckový slovenský slovník...keď som videla ako sa snažili vysvetliť "francúzom" našu výslovnosť!!! som skoro plakal od smiechu...zvýraznené R a podobné veci...ale im naša reč naozaj znie exoticky a slová ako naZDRavie sú pre nich neskutočné, je veľmi ťažké povedať to spojenie ZDR...sranda
Odtiaľ ma zaviezla do Holandska do Maastrichtu... Najbližšie mesto k Belgickým hraniciam a Belgičania tam chodia na špeciálne nákupy...Je to lacnejšie ako u nich (cena sa pohybuje od 5-10 euro- závisí od kvality) a dá sa to zohnať naozakj kdekoľvek aj sme išli okolo pár takých obchodov a Manu ma na to upozornila
Mesto to bolo pekne aj lacnejšie o trochu ako v Belgicku a inak bicyklov kopa a to je asi tak všetko k tomuto opisu lebo množstvom cyklistov u mňa stratilo to čaro
Večer ma pozvali na večeru do reštaurácie a hoci som si vybrala jedno z najlacnejších jedál platili za mňa okolo 16 euro!!! neviem ako vám ale mne sa to zdá naozaj veľa za jedno jedlo v normálnej reštaurácii...celkovo za celý víkend na mňa minuli dosť peňazí až mi to bolo nepríjemné...
Po večeri sme si šli sadnúť do baru kde sme čakali na ich kamaráta...vedel dobre anglicky a bol vtipný...a miestami až nebezpečne keď si sadal za volant taký veselý(po pár pivách)...no čo ja viem...
Hovoril o ružovej párty ktorá bude onedlho niekde v okolí...ide o to že každý chlap ktorý dôjde v niečom veľmi ružovom má vstup zdarma ale podmienka je že v tom musí byť celú párty...a tak sa nás pýtal na radu že čo ružové si má kúpiť...bolo to vtipné...ale aj on si z toho robil srandu...nebol teplý...a nemal rád ružovú...to bol asi ten väčší problém, hoci je v móde
ja som mu navrhla tielko a nakoniec sa to zvrhlo až k tangáčom ale nkoniec sme sa všetci 4 zhodli že tričko o 2 čísla menšie bude stačiť lebo tangáče by asi ťažko ukazoval tej ochranke pred dverami:-d
Iank Manu aj Y. majú veľmi radi zvieratá majú 3 mačky a asi 7 zajacov...takých divne chlpatých...
Inak som dosť oceňovala že keď som bola s nimi sa po sebe nejako prudko neliepali (vlstne vôbec...len decentne...) a obaja sa mi snažili venovať na plno
Na druhý deň ráno som s Manu išla do najbližšieho nákupného centra (Dehezle), ktoré bolo v nedeľuotvorené na nejaký ten nákup a medzi regálmi som si mylslela že mám halucinácie... počula som slovenčinu a tak som šla za tým zvukom a ke´d sm videla 5 chlapov...bolo to jasné a tak som priam vznášajúc sa doplachtila k Manu s výkrikmi že som počula svoj jazyk!!! a keď som jej ukázala tých chlapíkov ona to zmenežovala tak že sme skončili v rade pri pokladni kde stáli aj oni...
A ja som sa dala s pozdravom "Dobrý..." s nimi do reči...chlapíci sa rozhodli ako kamionisti robiť pre nejakú belgickú firmu ale nevedia ani anglicky a nieto ešte francúzsky!!! nechápem ako môžu ísť tak do sveta však to musí byť pre nich veľmi ťažké...
No a v ten deň sme sa vybrali už "len" do Nemecka do jednej dedinky (naozaj prekrásnej vyzerala ako z rozprávky...len tak mimochodom tak nejak si predstavujem dedinku v knihe Harry Potter, ktorá je pri jeho škole neviem názov ale to je ona!!!) a odtiaľ sme už išli "len" po okolí jej dedinky (5000 obyvateľov...je to dedina???)a ukazovalal mi prostredie...nápadne mi pripomínalo okolie Osečnej a tak som jej to povedala a tak sa už teraz teší že jej to raz ukážem...
Inak taký detail oni necetujú veľmi veľa dosť boli udivení keď som im povedala kde všade som bola u nich chodia k moru ako Chorvátsko len tí najbohatší...je to celkom ironické...teda mne to tak pripadalo v tom momente...oni si radšej zájdu každý týždeň do reštaurácie a my k moru do Grécka...
Tak toto bol môj víkend asi sa vám nezdá zaujímavý ale keby ste tam boli pochopili by ste veľa vecí bolo to skvelé!!!
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár