Ako si predstavujete milú osobu???Je to predavačka v Kauflande, z ktorej unavenej a strhanej tváre priam kričí, e to má nakázané sa usmievať inak jej to môžu strhnúť z paltu, alebo slečna v banke, ktorej platený úsmev úsmev ide roztrhnúť kútiky úst? Ja osobne som presedčená, že som pred pár dńami stretla milú osobu (v pondelok), pani v školskej knižnici (ak chcete ako má vyzerať pravá školská knižnica prídte sa sem porieť), za ktorou som pricupitala s malou dušičkou a vybafla na ňu mojou angličtinou, či náhodou nemajú knihu napr. o Downovom syndróme po anglicky a ona s ustaranm pohľadom na mňa pozrela, zamyslela sa a že asi nie ale mám ísť s ňou, že to skontrolujeme a naozaj nič disappointed:( Ešte sa mi za to oospravedlnila (inak len tak medzi rečou ona ten úsmev nemá platený ni jeho absenciu nestrhávsjú z platu!!!).Na druhý deň som tam bola znova, ale to už z iných príčin potrebovalal som si prefotiť Learning Egreemen a porosila poprosila som ju či mi môže vysvetliť ako sa používajú ich zázračné kopírky (sú nové- všetky!!!!!!!!)a ona ako prvé keď som ju oslovial vytiahal nejaké papiere...Ja v šoku že to musím lušiť a vypľňať kôli kopírovaniu 2 strán skoro som spadla z nôh(to nebolo až tak nemožné lebo mi bolo naozaj dosť na prd).Ale ona s príjemným úsmevom mi oznámila, že pre mňa našla 2 knihy ktoré sú zatiaľ vypožičané v angličtine o Downovom syndróme...FASA!!! A že mi ich rezervuje...zistila, že mám preukaz ktorý je len na okrasu (o deň neskôr vysvitlo, že všetci erazmáci si musíme vymeniť tie preukazy, ktoré nám spraili za funkčné...nerozumiem, ale to nikto už si na to zvykám a tak našla spôsob ako to obísť a rezervovať knihy...od vtedy som tam každý deň či náhodou sa už nevrátili bo jedne by sa mala v týchto dňoch objaviť, ale ani srnka netuší...
No a teraz zavrite oči a predstavte si vedeckú knižnicu v BB ak ju poznáte a boli ste tam a zažili ste tie príjemné tety ako ja, ktoré majú ledva o 5-6 rokov viac než ja, ale správali sa ku mne ako k tomu najväčšiemu...prosto fekálii!!! Troška rozdiel, aj som to hovorila Charlotte, ktorá ma tento týždeň voľno, ale kôli mne sa sem trieskala vlakom 12 hodín aby sme spolu mohli ísť na korčulko...ale otom až neskôr
Inak asi som to nespomínala, ale študenti majú busy free dostali sme kartičku, ktorú len vocháme do strojčeka a keď ju pluje odložíme si a použijeme keď to bude trebe znova (za tento opis by ma nejaký technik asi trocha zglbal

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

1 
fotka
zemina  22. 2. 2007 22:51
A divíš sa že pri toľkom strese v banke že ten úsmev je nasilu?..
Napíš svoj komentár