Tak som tu opat..pocuvam mojich oblubenych Linkin Park a snazim sa konecne uzit si trocha volneho casu..nasiel som si pracu a makam tam jak debil od rana do vecera zatial kazdy den.POvedal som si totiz ze do konca tyzdna zamakam a potom si doprajem uz aj ja oddych a pokoj a pojdem domov...Je zvlastne ze cely rok sa tesim na leto a moznost ostat v prahe cele 3 mesiace,zarobit si a zabavit sa,ani vo sne by ma nenapadlo ze sa mi zacne velmi cniet za domovom..chybaju mi kamossi..rodinka...i vzduch ktory v mojom mestecku vonia uplne inac ako tu.
zda sa ze clovek moze byt kde len chce ale stale bude neakou silou tahany tam kde prezil svoje detsvo..prcu lasku...prce sklamanie a zranenie..prve uspechy i prehry.
Mal som tu moznost vratit sa medzi svojich blizkych na zaciatku leta hned po poslednej uspesnej skuske a bol som taky happy ze som zasiel najprv za byvalimi spoluziakmi do Blavi kde sme vymetali skoro vsetky zname bary, nafarbil som si vlasy na cerveno (len sampon nastastie) a potom som siel do He..tam som este ale ani necakal co sa stane a co zmeni nasleedujuce moje dni pobytu...
Rodicia boli skveli a hned mi mamka zacala doma vyvarat (ze vraj konecne ma pre koho) nakoniec si ale aj oni chceli dopriat kusok pokoja od prace a starosti a tak ma nechali a sli aj s mojou malou Simi na domasu..oco trocha zarybarcit a oni dve na stanovacku.
Ja som samozrejme ostal doma a radsej som sa prvy den vallall po posteli...spominal som si ako som chcel byt vzdy sam doma a mat privat volny a pripraveny na poriadnu actione!cuduj sa svete..asi som dospel teda aspon v tejto veci...lebo ma vobec nelakalo robit si starosti s neakym vecierkom..radsej som siel do mesta a stretol vela znamych..bolo to skvele..vratil som sa az nad ranom a tak som prepsal asi cele nasledujuce doobedie
Zobudila ma az smska od rodinky ze ako sa mam a taktiez od dobrej kamosky ktoru som poznal len z videnia ale s ktorou sme si casto pisali na webe...ze ci sa uz konecne nestretneme.
Nevahal som a dal som si rychlu sprcchu..ranajky s obedom a navonany som siel do mesta po tej najvacsej horucave...stretli sme sa v mojom a jej oblubenom podniku,ktory pre nedostatok miesta na reklamu nebudem menovat...sadli sme si a kedze bola po operqacii mandli tak som spustil ja..a ja nemam problem ropravat..(ked sa spustim tak ma skoro nic nezastavi..ved je to asi aj vidno nie? hehe)...po hodinke prijemneho rozhovoru sme sa lepsie spoznali a mal som pocit akoby sme sa poznali uz dlhe roky...zahrali sme si billiard a bola fakt skvela..hrala lepsie ako moji kamossi a mal som problem ju porazitt...pradsa som sa ale nedal!
Cas sa nam kratil a tak som ju odprevadil domov...rozlucili sme sa s tym ze na druhy den opat znova na tom mieste...
Druhy bol skvely..znova som kecal..ona sa usmievala..hrali sme a prechadzali a ja som mal coraz krajsi pocit ze sa mi naozaj zacina pacit...nedalo mi to a tak som ju pozval vonku i vecer..ved romantikuss musi byt!Sedeli sme v parku a pozearli si do oci...padlo par bezcielne mierenych viet ale obaja sme vedeli co sa stane..nechcel som to!bal som sa!
Ved o par dni som odchadzal domov..teda do prahy a ona tu ostavala na strednej...akoby by to mohlo fungovat? To napatie sa dalo proste krajat a mne nedalo a spytal som sa jej ci niekoho ma..ze sa mi paci a vsetko co som mal na srdci...
Mam tak napoli..znela odpoved..netusil som co tym mysli a tak my to vysvetlila ze kym som neprisiel boli neake stretnutia ale teraz som tu ja a ona...myslim ze viac mi netrebalo a v zapeti som ju chytil a vasnivo pobozkal...prvy bozk je vzdy najkrajsi..lebo vam vela napovie o tom druhom.
Trval len par sekund ale po nom siel dalsi a dalsi a cas nam znova rychlo ubehol.
Neveril som ze si budeme takto rozumiet,na dverach som sa spytal ako zajtra a ona ze bude asi cely den prec a ja som mal na druhy den uz odist takze ma to znicilo...
Druhy den sa ale ozvala ze ma chce vidiet a opat bolo stretnutie..tentokrat bez billiardu ale to mi vobec nechybalo..sedeli sme pri vedla seba a tulili sa..bolo to nadherne a prial som si aby to nikdy neskoncilo...rozlucka bola velmi tazka ale musel som...
teraz sedim v prahe a je mi smutno...bojim sa ze sa budeme vidat len zriedka a ze sa nieco prihodi a ona si najde niekoho kto bude moct byt pri nej..verim ale ze su to len pochybnosti a stale spominam a snivam ze sa opat stretneme...sme spolu v kontakte, piseme si a chatujeme...kazdy mame svoje plany na prazdniny ale snazime sa ich neako spojit a dufam ze nam to vyjde...mam ju naozaj rad a dufam ze to vie...tymto jej posielam bozk aby vedela ze som stale s nou!

 Blog
Komentuj
 fotka
hiphop_bejby  30. 7. 2006 22:52
Sice ziarlim, moooc vam to prajem Urcite to dobre dopadne Matusko...
Napíš svoj komentár