Prúser jak Brno

Vy sa teda do Brna nedostanete!" podráždene nám oznámil pomerne mladý panic za priehradkou o 5 ráno. Napriek jeho skalopevnému presvedčeniu sme sa tam dostali aj keď sme mali zlé lístky. Za to vďačíme Mišinmu ruženínu,ktorý zvierala celou cestou v ruke,jej tichým modlitbám a presvedčeniu : "Aha baby ja mám ruženín mne sa nič nemože stať!", a samozrejme nevšímavým sprievodcom.Ja som však nebola natolko verná jej ruženínu tak som nemohla od nervov jesť až kým nám lístky neskontrolovali (obávala som sa že nás vyjebú niekde uprostred pustatiny). Grula prejavovala svoju neistotu tým,že jej každé druhé slovo bolo PIČI!

Vystúpili sme do strašnej zimy, motkali sme sa pri električkách hore dolu,číhali a nejak sa cestami necestami dostali na našu fakultu. Cesta v eline nebola dva krát príjemná, pre baby z dediny čo poznajú kurát tak bus,hádzalo nás to z jednej strany na druhú. Jak najvačšé sedlane sme vyprávali na celú elinu,čo bolo nakoniec aj štastie bo sme tak natrafili na dočasnú sprievodkynu. Grula pevne zvierala v rukách držadlo a pozerala nan jak na niečo nadpozemské...proste vyzerala jak keď panna drží v ruke kokot.

Omylom sme prešli našu fakultu o 2 zástavky,tak sme sa museli vracať spátky. Nakonec sme dobro došli. Ohúrené budovou,organizáciou a ponukou sme sa šli nažrať do jednej reštiky. V poho sa tam mohlo fajčit, milá, rýchla obsluha a te porcie. Tak sme sa nažrali za pár kačiek, že ja čo nemám mieru som priznala že je toho dost. Pili sme fajné české pivo a kecali o tom čo šecko tu možeme zažiť
.
Utahané sme sa rozhodli, že sa ide domov pomaly.Grule sa tlačili do očí slzy a stále hovorila jaké je to tam úžasné, mesto, ludia proste všetko. Horšie bolo, nastúpit do správnej eliny. Mali sme sa zviesť na hlavnú stanicu.Kukla som na rozpis prvé čo som uvidela bolo Nádraží - Královo Pole, už nvm presne jaké číslo to bolo. A onedlho už aj išla, tak sme poslali Grulu kúpit lístky za keré vyjebala 50 kačiek a nakonec zbytočne... Rýchlo sme naskočili a už sme sa viezli. Jak tak ideme, kukáme že nejakou inou cestou sme sa vybrali aj sme dlhšie išli.Už nám aj lístky prepadli. No ja som ich stále presviečala o tom, že ideme správne.

Ocitli sme sa na konečnej: Nádraží-Královo Pole. Skoro mi oči vypadli,keď som zbadala v jakej riti sveta sme. Vlaky do BA to by sme sa asi moc očakávali. Nič iné nám nezostávalo len sa nejak dotrepat na hlavnú stanicu. Ale jako? Grula bola veľmi zúfalá z toho, že minula 50 kačiek na tento menší spoznávací výlet do královho pola.Krokom plným odhodlania išla prosit o radu do červenej trafiky nedaleko trate. "Brý ujo! My sme zo Slovenska a máme prúser jak BRNO! Už dve hodiny tu blúdime a nevieme nájst cestu na hlavnú stanicu, pomožte nám!" Uja sme zjavne pobavili a vysvetlil Paci jak sa tam dostat, ja som ho nepočúvala a Ria by sotva nekam trafila. Tak nás Paca viedla peši hore kopcom k najbližšej zastávke de sme mohli nasadnút na elinu a dostat sa k vlakom, resp. nájst cestu domov!

Grula mala stále slzy v očiach aj ked už nie od dojatia jaké je Brno úžasné ale citujem: "vyjebané skurvené čechy...pojebané brno! JEBEM NA TO" Neistým ale rýchlim krokom sme šlapali do kopca až sme po pár kilometroch dorazili k zástavke eliny , ktorá nás mala doviest na stanicu. Nedoverčivo sme nastúpili. Ja som šla prvé 3 zastávky načierno, jednak to bol pre mna adrenalín a tiež som si nebola istá či mi na tú cestu bude stačit 10 min. lístok. Nakonec sme dobro došli.

Ďalšie komplikejšn nastali na stanici. Plná ric ludí, nedalo sa kam stupit, hemžili sa tam jak červotoče v jaseňovom dreve. Rýchlo sme bežali kúpiť lístky bo sme vyčítali z podozrivej tabule, že nám ide za 10 min. vlak. z toho sme 8 min. stáli v úplne zlom rade na lístky. Pak sme zas nevedeli nájst de si to máme íst kupuvat. Behali sme hore dolu na nádraží zrazu Grula zastaví: "Dočkajte!" chvíla ticha , vymeníme si s Pacu nechápavé pohlady. Grula vypleští oči (prdne si) a vraví: "POME!" a bežíme ďalej.Lístky sme s pomocou božou nejak kúpili. Pak sme sa presúšali po nástupištiach a nakonec zistili, že nám nejde ten vlak. Tak Paca zistila, že pojdeme na taký čo sa prestupuje v Břeclave (čo bol osud!). Musím pripomenút, že sme sa snažili vykúpit pekáren na nádraží a dobre sme sa nažrali zas.

Onedlho sme sa už viezli do Břeclavu. Tam som vo vlaku tento raz ja so slzami v očiach,plná odhodlania vyhlásila že: "keď ma sem nezoberú do školy, mne je to jedno ja sem pojdem aj kveciny vázat!"...po pár minútach sme prestupovali. Samozrejme écéčku šecko plné, tak sme chodili hore dolu po chodbách a hladali aspoň trochu volné kupéčko. Prešli sme kol kupéčka de sedeli len dvaja chalani ale mali ho zapratané vecami. No prehovorila som baby neh sa im tam najebeme. Tak sme aj urobili.Zlatí boli, nezdalo sa nám, že by boli nejak otrávení tým, že sme sa k nim priplichtili, ale to ešte nevedeli čo ich čaká!

Len čo sme sa usadili ozval sa moj močák. Tak sme sa s Grulu vybrali na hajzel.
Dojdeme a obsadený! tak bežíme na druhú stranu vagóna aj ten obsadený! bežíme spať otvorím dvere na našom kupéčku: "Paca neuveríš šecky hajzle sú obsadené! Asi tu vypukla hromadná sračka! ideme hladať ďalšie!" zvrtla som sa nevšímajúc si divné pohlady našich spolucetujúcivh a šli sme hladať do ďaších vagónov. Pri prechode medzi nimi sa však Rii zasekla medzi dvere ric a nevedela som ju odtial dostat! Samozrejme, že potom jak sme sa vyštali sme to museli šecko zreprodukovat Paci.

V čase ked sme hladali volné hajzle Paca nadviazala s chalanmi celkom inteligentný rozhovor na úrovni. No po našom návrate sa v tom už nedalo pokračovat. Isto si mysleli ,že sme bud niečím nadupané abo šialené.Ale tak dozvedeli sme sa odkial sú, kam chodia do školy, hádali sme ich mená a znamienia...celkom funny.

Od začiatku Grula podozrievala chlapcov , že sú inak orientovaní. Ja som tomu neverila a preto som sa pridala k srandičkám smerujúcim k ich orientácii.Ked sa jeden postavil a osravedlnil že musí íst tam (wc) akonáhle vyšiel Ria pozrela na druhého a rypla: " mohosexuáli nehovoria hajzel? " odpoved znela: "nie " samozrejme ja som to brala ako žart ... Tak cesta ubiehala ďalej, kukali sme s nimi film až kým hlas z reprákov neoznámil: "nasledujúca stanica je Bratislava hl. stanica" tak sme sa pomaly zberali na chodbu.

Chalani značne zaostali, tak vravím Rii : "vypýtajme si na nich kontááákt!" a ona : "ne, čo si sa zbláznila? ved oni nás musia nenávidiet!" ja udivene: " a to už prečo? " grula na to: " ved oni sa tam sceli jebat a my sme sa im tam najebai!" znova som dala najavo svoj nesúhlas s jej názorom a pobrali sme sa k dverám.

Dočkala som ich kým vystúpili a zapištala som na nich: "dajte mi FASBÚK!" chudáci mi vobec nerozumeli, no Paca poznamenala. "šak oni na facebook nechodia často" a už boli v obraze...aj ja som sa už konečne vykoktala : "poviete mi priezviská aby som si vás vedela pridat na fb?" na moje prekvapenie ich prezradili a tak sme sa rozlúčili.Mala som obavy, že si narýchlo vymysleli mená , ale doma som zistila, že neklamali a ece aj to že Grulina teória pravdivá, čo mi zlomilo moje kamenné srdco

No nás potom ešte čakala cesta dalším vlakom, ktorá bola ešte bláznivejšia. V tomto vlaku už ale naozaj nebolo volné miesto pre 3 baby v kupéčku. Tak sme postávali na chodbe.No postávali....Grula sa nám priznala, že dokáže stepovat tak sa nám v tej úzkej chodbe predviedla... podla mna to bol skorej pokus o odzemok, či skor to vyzeralo ako epileptický záchvat tučniaka.

Dokonca aj chodby boli preplnené ale my sme tak prdeli, že okolo nás sa vytvoril priestor cez polku vagóna. Nikto sa neopovážil sa k nám priblížit,vyzerali sme jak nositelky preukazu ZŤP.Niektorí tí štastlivci, ktorí si zohrievali zadky v kupéčkach na nás len nechápavo zízali a boli radi, že sme od nich v bezpečnej vzdialenosti a za sklom. No nám vobec nevadilo, čo si o nás myslia, pretože sme boli až moc pojašené z toho šeckého čo sme za ten den prežili.

Už len dodám, že tento deň mi pomohol sa dostat z mojich neistých stavov a dobrá nálada mi zostala doteraz. ĎAKUJEM pre baby z Luny, pre ktoré je tento blog určený

 Blog

5 1 0 0 0

Komentuj

26 komentov k blogu