Láska cez žalúdok (novodobá veršovaná poviedka od @flussica -e a @cy3aha -y)

Snežilo a chumelilo,
keď sme spolu kráčali,
kúpili sme múky kilo
a potom sa naštvali.

Múka bola veľmi drahá,
nikdy viac si ju nekúpim už.
Radšej budem chodiť nahá
a možno ma znásilní nejaký muž.

S obavami hľadím v zeleň,
prepadá ma panika,
ježiš, už je tu! ...a nie, to je iba jeleň...
a obava zaniká.

Kráčam, dosť vo vytržení,
či nejaký vplyvný muž
sa so mnou vôbec ožení
a kúpi mi nový rúž.

Jeden sa už našiel, aha!
Tam si sedí v peknom plášti,
sála z neho veľká váha,
len zle bude, ak ma praští.

Ešteže mám totú múku,
upečiem mu peceň chleba -
láska cez žalúdok v tuku
zaistí mi to, čo treba.

Hrdo kráčam bližšie k nemu,
môj plán chybu veru nemá,
prisadnem si. Mám dilemu,
aká teraz príde téma.

Povedala som mu toto:
Viete, ide na mňa tréma...
Máte v banke "tučné" konto?
Už neexistuje lepšia téma!

On mi na to odpovedal:
Počúvaj ma, moja milá!
Daj mi sem ten peceň chleba,
Ovládla ma hladu sila!

Dala som mu celý peceň,
ukradol ho zrazu kôň.
Chlapík chytil ma za plece,
nezahryzol vôbec doň (vysvetlivka: do chleba, nie do pleca).

A tak začal silno plakať,
ja som bola smutná tiež...
na čo ho mám teraz zlákať,
kiež by prišiel nápad, kiež..

Tu však zrazu z čista jasna
blysla hlavou idea -
čo tak šunka? Pekná, mastná,
a k tomu film z videa,

svižne chytím jeho plece,
natešená z nápadu;
nikomu sa nič už nechce,
poďme poliať záhradu!

Išli sme my do záhrady,
nech nám kvietky nezhnijú,
obuli sme si kanady,
vlci na nás divo vyjú.

On len skríkol na nich všetkých,
aby toľko nevyli,
to tu budú zase "pletky",
babky na nás čumeli.

Začali si niečo šepkať,
že vraj nie sme slušní dosť,
jedna pletka, druhá pletka,
babky z toho majú radosť.

Vyzuli sme kanady,
napili sme sa vody,
odišli zo záhrady,
mali pocit slobody.

Po tom všetkom, čo sa stalo,
nemali sme stále málo -
Slnko síce dávno zhaslo,
on však má hlad - hľadám maslo!

Kto má maslo drahé, pravé?
Môže byť na hlave/v hlave (*maslo, nie "kto"!),
Všetko zháňam len v obave,
že neskončím v druhom stave.

Plán vyvíjam následovný:
či to všetko sa oplatí,
veď obaja sme si rovní,
dúfam, že ho nikdy nestratím

Nastala noc. Temná, chladná,
zjedol všetko, bez vďaky.
On je sýty... no JA hladná!
To radšej vzťah nijaký!

Balím kufre potichučky,
opúšťam Ťa, hej, tak to je!
A už teraz mädlím rúčky -
nedelím sa, všetko moje!

... A žila šťastne a emancipovane, až do prejedenia sa.

 Blog

9 0 0 0 0

Komentuj

15 komentov k blogu