V letku otvorím oči a realita ma preplieska v studenom prítmí môjho podkrovia. Zase raz som mala príliš živé sny. Väčšinu snov ovládam. Viem, že sa mi snívajú. No tento pretrváva, a ja v ňom strácam zmysel rozlišovať medzi dvomi svetmi. Možno preto, že si skryto želám, aby bol skutočnosťou. Navštevuješ ma každý týždeň, hoci sme si už dávno cudzí. Napriek dlhej dobe, moje podvedomie stále vytvára dokonalý hologram Tvojej osoby, presne si pamätá každý kúsok tela. Nepáčia sa mi tieto návštevy. Vychyľujú mi centrum pozornosti na celý deň, nútia ma vracať sa k spomienkam, čo rozhodne nie je veľmi expandívne. A čo je horšie, zastihneš ma vždy v najšťastnejšom období. Keď už takmer zabudnem. Malé záchvaty hnevu, že sa mi znovu pripomínaš sprevádzajú moje vstávanie, a ja len premýšľam, či sa moje podvedomie náhodou nespiklo proti mne. V hlave si prehrávam, čo by sme si asi povedali, keby sme sa náhodne stretli. Ahoj, aj ja sa ti snívam každý týždeň? Nie, asi by to bolo klasické klišé ako sa máš a kam chodíš na výšku. Možno by som zistila, že Tvoje snové TY mám predsa len radšej. V mojich snoch si ten, kým si bol kedysi, keď som Ťa mala najradšej. Držím si Ťa v mysli zidealizovaného. Ale tak to býva. Človek má tendenciu vypúšťat z pamäte zlé časti spomienok.
Niekedy zabúdam, na čo by som mala zabudnúť. Zachvíľu mi zazvoní budík. Čas začať deň

 Denník
Komentuj

Komenty k blogu

Napíš svoj komentár