Naliala som si. Veľa. Prvý hlt chutil hnusne. Tak som si ho dochutila slzami a trpkosťou večera. Nič moc. Cez slzy som v špajzy našla Coca colu a zriedila to. Je to lepšie. Všetko je lepšie ako sedieť len tak. Alkohol nás nezachráni ale voda tiež nie. Sedela som plakala a pila. Po čase bolesť čiastočne zakryl pocit omámenia. Začala sa mi motať hlava. Začala som vnímať písmenká priateľov na fb tak nejak inak . Tak nejak bez zmyslu. Prázdne slová. Žiadne preborné činy len slová. Slová ktoré nič nezachránila . Slzy ktoré nepohnú svetom . Láska ktorá ľudí ničí nerobí ich šťastnými. Mala som pocit že tento svet nedáva zmysel potom však všetko naokolo zmizlo. Ostala som ja film pohárik a slzy. Smiala som sa cez slzy. Ležala na posteli a smiala sa na neskutočných romantických filmoch kde láska vždy zvíťazí. Kde nakoniec ten pravý pochopí že má byť stou pravou. Smiala som sa plakala zároveň. Nikdy som tým žvástom neverila . Verila som len v lásku a možnosti. A hlavne som verila že keď niekoho ľúbiš tak sa snažíš byť sním ak on ťa nepodvedie neoklame. No v dnešnom skurvenom svete je to inak . Dnes si ľudia nevážia to že sú s niekým šťastný. Nebojujú . Nechajú si takú úžasnú vec akou je láska zobrať len tak . Bez sĺz. Bez zbytočných výčitiek. Niečo nesedí tak sa toho treba zbaviť.Niečo sa vyhýba normálu zabime to, udusme zničme.
Je mi na vracanie. Zo sveta z lásky. Zomňa samej. Z toho kto som.Ležím na posteli a pozerám do stropu. Prezerám si ruky a rozmýšlam kam ten môj osobný svet speje. Mám 45 kíl z pôvodných skoro 50. Necítim silu , ani vôľu. Nejdem a zle spím. Každú noc ma trápi iná mora. Tí dvaja vnej. Jeden ma nechce lebo som kto som a druhý sa snaží ale nakoniec mi ublíži tak či tak.Ten prvý je tam však posledné dni stále. Stále mi hovorí že ma ľúbi ale byť somnou nemôže lebo mu ubližujem.
Necítim sa nato žiť. Nemám chuť otvárať oči do života v ktorom podľa môjho názoru pravá láska možno ani nieje . A ak by aj bola ublíži nám . Zabije posledné nádeje a odíde akoby nič. Akoby ani nebola. Akoby sme ju necítili nevideli a nemali .
Akoby som bola niekto nehodný toho aby ma mal konečne niekto rád. Tak naozaj. Bez podvodov klamstiev. S dávkou pochopenia môjho chovania. Keby som bola zbabelec želám si zomrieť a tým ujsť z tohto sveta. Ale ja to nechcem . A preto sa načas vzdávam lásky. Nehľadám ju . Nechcem nikomu ukazovať kto som. Nikomu dávať možnosť zničiť ma . Chcem ujsť na svoju vlastnú planétu.Len prežívať zodňa na den kým zase budem schopná ľúbiť a veriť niekomu že mi neublíži.
Dosť bolo snáh. Bojov so svojim vnútrom . Bojov o lásku ktorú nikto nechce .
Ležím na posteli zatváram oči a snažím sa to sama zo seba dostať. Plačem a od bolesti v dlaniach žmolím paplón. Predstav si že niesi , hlása mi moja myseľ. Predstav si že si bez jednej škrvnky na duši bez jedného šrámu na srdci. Predstav si že ideš od začiatku. Ukludím sa ale ochvíľku mi príde na um že to kto teraz som by som nebola bez ľudí ktorých ľúbim či som už ublížila ja im alebo oni mne . Sú moja minulosť. Sú v mojom dopraskanom a unavenom srdci. A navždy tam ostanú. Len sa bez nich naučiť žiť.
Sedím s pohárik v ruke a hovorím si že toto je posledný večer ktorý takto strávim. Dnes to ešte sama nezvládam a v tomto tichom byte kde som do noci sama to inak nejde. Myšlienky sú hlasnejšie ako hudba. A srdce bolí viac ako keby som si sama ubližila.
Od zajtra začína úloha číslo jedna : Dať sa dokopy. Začať odznova. Srdce bude bolieť bude kričať a ja nebudem vedieť ako mu pomôcť. Budem sa bezradne prizerať . Možno ho to spraví silnejším a však krehkejším. Ale telo pôjde ďalej . Musím ho prinútiť žiť. Jesť . Lebo ma desí to čo vidím v zrkadle keď sa vyzlečiem . Musíš bojovať. MUSÍŠ! A srdce časom tiež začne ale bude bojovať len za seba. Za nikoho iného. Pretože má pocit že keď si dovolí ľúbiť milovať vždy to len bolí. A nakoniec aj tak nemôžeš byť s človekom ktorého ľúbiš....
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár