Využívať moje blogy ako prostriedok na liečenie bol asi ten najlepší nápad aký som kedy mala.No nikdy mi nepomôžu natoľko aby som sa dostala do toho stavu z pred pár rokov. Aby som zase bola to dievčatko ako on hovoril : " S takým obrovským a dobrým srdiečkom že nikto iný také nemá. " Možno len vďaka týmto slovám, ktorými ma liečil keď vedel že mi je najhoršie a prepadla ma tá hnusná teta depresia ktorá ma nútila si myslieť že som ten najhorší človek na svete, len vďaka nim som schopná veriť že ma ľúbil.
Ale to obdobie je predsa len preč.A dnes si už nikto ku mne nekľakne a nebude ma presviedčať o tom že sa musím usmievať aj cez slzy pretože vtedy som najkrajšia.Pretože ja už pred ľudmi neplačem. Pretože si myslím že by som im tým mohla ublížiť. A teraz keď mi to depresia šepká skoro každý deň už viem že nie som to dievča s obrovským srdcom ktoré by sa rozdalo len preto aby všetci naokolo boli šťastní.Nie som a nikdy už ani nebudem . Moje nihilistické myšlienky ma dokážu prepadnúť a nepustiť aj niekoľko hodín. V tej dobe by som chcela byť schopná totálne sa odpojiť od ľudí. Prestať rozmýšlať a hlavne cítiť.Cítim sa zničená. A neschopná urobiť ľudí šťastnými. Poznáte ten pocit keď máte srdce na tisíce kúskov ale vy už nevládzete hľadať niekoho, alebo prosiť niekoho aby Vám pomohol.Je to asi dosť hlúpe dosť potupujúce. A človek si možno aj myslí že to zvládne sám aj keď v kútiku duše vie že to tak nieje.
Keď som " normálna " je život pekný. Mám človeka ktorý ma ľúbi a ja ľúbim jeho , najlepšiu priateľku , kamarátky, rodinu ... a sny. Ale moje srdce ako by nechcelo aby ho ľudia mali radi lebo im nechce ublížiť tým aké je ale pritom o lásku priam prosí.
Svoje srdce som rozdelila len trom ľudom. Čisto teoreticky, pretože moje srdce patrí veľa ľudom. Ale polku srdca som dlho nosila na svojom krku od troch ľudí...Dvaja najlepší priatelia a jeden nápis milujem ťa .
Jeden tú polku zničil čistou náhodou a nie tak zákerne. Jeden ho potrhal pošľapal a rozbil na kúsky náročky. A jeden si to síce nezaslúžil ale tomu som srdce rozbila ja. Tento nepomer úderov zomňa spravili to čo som. Čo neviem identifikovať a ani ovládať. To čo som a nechcem byť. Cítim sa ako nejaký transformers ktorý má viac tvári ale prišiel o tú jedinú pravú. Citlivú, láskavú , bez nenávisti , ohovárania a schopnú ľúbiť Ľudí bez strachu . Strachu že mi ublížia.

 Blog
Komentuj
 fotka
chrum99  20. 3. 2012 18:20
daska a je vazne take tazke napisat mi sms co je .....vies ze som ti kopec krat pomohol....dostat sa nad hladinu a netopit sa v ziali ..... preco to tak neurobis slubil som ti ze tu budem preteba a to aj tak je aj ked je to medzi nami take ake to je ......ale vzdy tu budem preteba tak ak ta mozem poprosit o jednu vec ked ti bude zle napis.... ak nebudem moc dojst a objat ta....aspon ti odpisem.... myslim ze nato vlohy mam tak nezabudni ze aj ked ti je zle je tu niekto....kto nechce aby ti tak bolo tak sa mu len ozvy ty telatk
 fotka
dadenka  20. 3. 2012 23:15
@chrum99 tak ty už si si zvykol na všetky moje výkyvy nálad všetky moje depresie aj to ako nato reagovať čo povedať a spraviť aby mi bolo dobre. Ale ďakujem ti za toto čo si tu napísal aj keď teda je to medzi nami aké to je a dlho ešte bude... Ale mali by sme sa správať ako dospelí žiadne nadávky a nenávisť ( posnažím sa ) Proste čo bolo bolo,svet ide ďalej a obidvaja máme svoje svety v ktorých teraz žijeme.

Ale ak si toto čo si napísal myslel vážne tak ti teda ďakujem za všetko šťena...budem si to pamätať.
 fotka
chrum99  21. 3. 2012 15:10
tak to som zvedavy...... ci z toho nieco aj splnis
 fotka
dadenka  21. 3. 2012 15:19
@chrum99 pokúsim sa správať tak aby som nikomu neubližovala....
Napíš svoj komentár