Deň siedmy ...posledný

Vstala som nevyspatá po noci plnej najrôznejších snov. O tých najrôznejších ľuďoch z môjho života. Od rána som vedela že tento deň bude akýsi zvláštny. Dívala som seriál a rozmýšľala som prečo je láska taká komplikovaná , prečo ľudia jednoducho nenájdu toho koho majú a tým sa pre nich končí hľadanie. Milovala som . Ľúbila som. Sklamala som sa.

Cítim sa nejak prázdno a neschopná viacej nikoho ľúbiť. Cítim sa prázdna a bezcitná. Možno preto že som si písala s ľudmi z tvojho sveta. S tvojou mamou ktorá bola neuveriteľne zlatá a presviedčala ma že isto nájdem niekoho kto ma bude mať rád. A s tvojim kamarátom kde som samozrejme musela byť v pohode. Cítim sa v pohode ale celé poobedie som mala akési spomínacie. Raz mi bolo do plaču a raz si mi zachýbal tak moc .

Spomínala som a hodnotila. Spomínala som na veci s ex jedným aj druhým aj tretím.Veľa krásneho a momentálne už vzdialeného na míle. Začínam od znova . Bez nich bez všetkých troch . A je to na jednej strane zvláštne na tej druhej možno správne.

Bude to ako nový život s novými ľudmi a novými zážitkami. Budem nová ja ktorá nestratila sny a mieni si ich splniť.

 Blog

2 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu