Po prvom zazvonení mi otvorila. Zdvorilo ma pozdravila. Odhodila som veci na botník a ona sa mi vrhla okolo pása.Bola nizšia, o výšku mojich opätkov. Bola taká krehká ako ja dnes nie.Cítila som tlkot jej srdca. Tak mocný že prešiel cez môj kabát a prehlušil tlkot môjho srdca.V jej tvári bolo vidno že nespala."Bolí to" tichučko zašpetala , a v jej slovách bolo počuť slzy. "Viem, poďme hore a všetko mi povieš"

Vyzliekla som sa z kabáta.A vyšli sme na poschodie.Sadli si na postel."Chceš počuť tú dlhšiu verziu? " Prikývla som. A tak začala. Povedala všetko čo bolo podstatné aj to čo zrovna podstatné nebolo ale patrilo to k ICH príbehu.Otom že zatiaľ čo ona čakávala doma na odpoveď na sms aj dva dni on naháňal jednu babu volával sňou zaujímala ho. Otom že keď sa s ňou rozchádzal povedal nieje to kvôli inej a ona mala tušenie že to nieje len tak zahodiť ich vzťah.Otom že to že za ňou chodil posledné mesiace bolo iba kvôli sexu a nie kvôli láske.
"Cítim sa ako handra , a posledná chudera.Tak som sa snažila bol premňa všetko. Chcela som kvôli nemu odísť z práce. Chcela som sním žiť. Vieš si predstaviť že ty v niečo dúfaš , niekoho ľúbiš a on popri tebe rieši niekoho iného? " Vedela som si to predstaviť . Cítila som sa tak pred pár mesiacmi. Vedela som ako to bolí aká ponížená a nechcená sa cítiš. A moc chceš umrieť.Vlastne mala šťastie že sa to dozvedela doma.Tak si uliala sadla si v kúpeľni a plakala. Ja keď som sa to dozvedela bola som zrovna v práci predo mnou ešte 3/4 roboty. Tak som si aj ja sadla na záchodkoch a plakala som.Tichúčko aby ma hostia nepočuli a kolegyne sa omňa nestrachovali. Volal mi on " Zlatko čo tá dovolenka kedy to vybavíš? " Jediné načo som sa vtedy zmohla bolo " Nechcem ťa už v živote vidieť." Sedela som na zemi a rozmýšlala koľko krát mi už takto klamal . S koľkými si volával, smskoval stretával sa ?Také isté otázky si isto teraz kladie aj ona. Ale zvládla som to baby z roboty mi uliali víno a cez prestávku som išla do parku a plakala.
A teraz tu rovnako zničená ako ja vtedy sedí on. Prežívam tie pocity znova s ňou a viem že to zvládne."Nenávidím ho." znie jej reakcia na otázku ako sa cíti. Rovnako som to vtedy cítila ja. Rozmýšlala som prečo mi to spravil , prečo keď som sa tak snažila.No nenávisť po istej dobe vyprchala ostala len tá otázka Prečo? .Stále nad tým rozmýšlam a nikdy asi ani neprestanem.
"Čítala som že opakom lásky nieje nenávisť. Pretože z lásky k nenávisti je len krôčik . Ale že opakom lásky je lahostajnosť. " povedala. "Súhlasím. Vieš ako moc ma desí že by ma ignoroval , že by som išla okolo a on by sa namna ani nepozrel? "

"Nebude to ľahké ale po čase z teba vyprchá tá nenávisť, a ostane ti len lútosť. Chlapi ktorí nám ublížia nám nestoja za slzy , aj keď vieš že osudové lásky ostávajú v našich srdciach navždy! Ale budem stebou a pomôžem ti to prekonať.Večer choď na to stretnutie stým milým týpkom a nemysli nato že ti niekto ublížil."

Nespomenula som že po čase príde do fáze kedy hoci už nebude chcieť byť s človekom ktorého ľúbi/la ale budú veci ktoré jej ho budú pripomínať možno pri nich bude schopná sa usmiať možno jej bude do plaču.Umňa je to podľa nálady.Asi preto že som sa stále nezbavila tej otázky "Prečo?". Napríklad keď sa mi zarosí okno v autobuse a ja si spomenie že on mi raz naň napísal "Ľúbim ťa " .....

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár