Vraj som extrémista. Človek ktorý vidí buď veci čierne alebo biele. Ale vy zabúdate že ja milujem šedú. Že hľadím aj na ten stred . Len nevládzem prezentovať aj niečo medzi tými extrémami. Myslíte si že buď milujem alebo nenávidím. Ale čo keď nevidíte že viem aj to medzi tým. Viem odpúšťať ale neviem zabudnúť. Viem milovať aj nenávidieť zároveň . Ale jediné čo neviem je nenávidieť ľudí ktorých som milovala . To nejde a ja to neviem . Môj postoj je hnev ale že by to bola nenávisť. Nenávisť je u mňa chvíľková záležitosť. Niečo čo odznie s poslednou slzou . Ale pohŕdať a mať nervy na ľudí to viem . Ale nenávisť je moc silné slovo. Skôr by som povedala že niektorých ľudí nemusím alebo nemám rada.
A milovať dokážem celým srdcom aj dušou ,celým svojim ja. Dokážem sa obetovať dokážem zahodiť všetko len pre osobu ktorú milujem . Možno máte pocit že toho už dávno niesom schopná ale ja som. Ešte stále v kúsku môjho srdca by sa našlo kúsok môjho starého ja ktoré hľadá v ľudoch to najlepšie a učí ich tomu aby sa cítili výnimoční. Otvára oči slepím. Slepím ktorí neveria v krásu svojich snov. Ktorí nevidia krásu svojej duše. Možno by ste si povedali ako toto môže robiť človek ktorí nevidí krásu svojej duše? Ale ja predsa len niekde v sebe mám možno aj niečo dobré . Ešte stále mám srdce ktoré bije. Srdce ktoré ľúbi.
Ešte stále ak by mi priateľ zavolal v noci zdvihnem to a budem sa snažiť mu pomôcť. Ešte stále obímam ľudí ktorí plačú. Ešte stále som empatická . Možno nie tak veľmi ako predtým ale som .
Takže koniec koncov nie som extrémista . Som len bojko ktorý nechce aby ho niekto poznal a mal tú moc sním manipulovať.

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

Napíš svoj komentár