A tak sa blíži môj deň D. Kedy navštívim pani doktorku. Som blázon a psychopat. Lebo verím na lásku. Verím ľudom že im môžem ukázať kto som a oni to nezneužijú. Som blázon keď si myslím že som normálna. Nechcem sa vzdávať chuti tancovať v letnom daždi . Nechcem sa zbaviť tej neukojiteľnej túžby manipulovať mojim životom keď cítim adrenalín. Motorka, štvorkolky, motokáry a naše auto. To všetko mi strašne pomáha vypnúť. Len keď viem že môžem zomrieť keby chcel len vtedy sa cítim skutočne slobodná. Skutočne odbremenená od všetkého zlého. Zodpovedaná za svoj život. Vtedy ho v rukách držím len ja. A nikto a nič mi nemôže zabrániť vtom aby som robila to čo chcem .
Moje posledné týždne neboli nič moc. Ak som nebola s ľudmi čo ma rozosmievali tak to bolo malé peklo . Sedela som a rozmýšlala čo som zase pokazila. A potom som si uvedomila aký veľký kus cesty som za ten rok spravila. Ako moc som sa zmenila .Ako som iná, lepšia. To že to niekomu nestačilo predsa nemusí byť moja chyba.Pre mňa už aj toto bola veľká zmena. Áno správala som sa zle . Správala som sa ako žiarlivá žena. Ale kto je dokonalý? Tak ten nech na mňa ukazuje prstom. Kto nežiarli nemiluje. Každý sa bojí o to čo ľúbi. Každý má strach. A ja po skúsenostiach jemne deprimujúcich a zničujúcich pre moje srdce som sa bála dvojnásobne. A tak som ostala nepochopená sama so svojimi démonmi. A prišla o človeka ktorého som ľúbila.
Ale včera keď som si sadla a rozoberala s otcom včo mám veriť . Som prišla nato že nie každý je ako ja. Nie pre každého je láska na prvom mieste v jeho hodnotovom rebríčku .
A tak som sa rozhodla dať dokopy . Začať žiť. Prestať sa upínať na minulosť. Hoci moja minulosť mi moc pomáha vtom čo prežívam teraz lebo človek vie že niekde je niekto kto ho má rád. A nenechá ho padnúť na dno . Hoci láska už je vzdialená čím ďalej viac si toho človeka vážim . Pretože ma nikdy neopustil preto kto som. Vždy ma ľúbil či som bola hnusná , kričala som posielala ho do preč nedávala mu do kurevníkov.Či som plakala na zemi pretože som nevidela v sebe kúsok dobrého alebo zmysel môjho bytia. Vždy tu bol. Nevzdal sa ma lebo ma ľúbil. A preto mu patrí môj veľký rešpekt zato že ma neopustil v dobrom ani tom zlom. Vieme že je to dilinko ktorý mi moc krát ublížil. Dostal ma ako som si vtedy myslela na dno mojich síl ( ako som teraz zistila ide to aj hlbšie). Ja som ublížila jemu on mne viac krát. Ale vždy tu bolo to v dobrom a zlom. Láska je aj o odpúšťaní . O kompromisoch . Skúšali sme to 4 roky a potom som to vzdala. Spravil ma nedôverčivou a zožral mi kopec nervov . Ale nevzdával sa keď vedel že to je len o problémoch že láska existuje. Až som to nakoniec vzdala ja. A neľutujem to.Ani on to neľutuje. Vďaka tomu som sa posunula o level vyššie a on možno pár vecí pochopil.
Ďalší muž môjho života odišiel pomerne rýchlo a pomerne ľahko bez nejakých námietok z jeho strany. Bolo to síce moje zlyhanie ale spravila som všetko. Všetko možné aj nemožné aby to vydržalo. Zmenila som sa. Otvorila oči a pochopila čo je vo vzťahu dôležité. A zato mu patrí moje veľké ďakujem. Ukázal mi ako by to malo vyzerať. Ale tiež mi ukázal že nie všetci sú rovnakí. Nie každý bojuje zato čo chce. A nie každý si váži lásky toho druhého. ľúbil ma. Možno sa trápi . Každý to prežíva inak. Ja horšie lebo mi to ukázalo zas to dno. Ale je namne sa od toho dna odraziť. Je namne mu ukázať že spravil chybu že nebojoval. Lebo taký blázon ako ja už neexistuje. Som bláznivá divožienka a nou aj ostanem. Až kým nestratím tú poslednú nádej a posledný dôvod na úsmev...

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

Napíš svoj komentár