Ľudia v mojom živote odchádzajú. Väčšinou bez povšimnutia.Občas s plačom . Občas odchádzajú nenávratne. A vtedy to človeka najviac bolí . Z dobrých priateľov, lások a rodiny sa môže časom stať veľký neznámy.
Žijem vo svete plnom klamstiev . Plnom tajných citov. Nesplnených snov. Sklamaní . Strachu.
Vo svete v ktorom nikdy nevieš čo sa stane. Kto odíde. Kto ťa opustí. Zradí . Sklame.
Nikdy nevieš kto ti vyčarí úsmev. Kto ti povie niečo pekné .Povzbudí ťa.
Celý život čakáme na niečo prevratné . Niečo pričom bude mať pocit že je to presne tak ako má byť. Že je niečo dokonalé . No ako rýchlo tento pocit príde tak rýchlo aj vyprchá.Rýchle vzplanutia. Dokonalosť okamihov viazaná časom spriaznenia. Život sa neráta počtom nádychov ale okamihmi ktoré nám ukradli dych. Okamihy na ktoré nikdy nezabudneme .
Vraj raz spíšem príbeh. Vraj mám o čom a viem ako. Je to sen . Nie môj ale sen človeka ktorý ma má rád.Možno napíšem o všetkom . O pocitoch o detstve ktoré zo mňa spravilo to dievčatko ktoré sa bojí že je horšie ako všetci naokolo . Ktoré si myslelo že nemôže nič dosiahnúť . Napíšem o svojej prvej láske v škôlke. V škole aj o tej prvej ozajstnej láske ktorá ničila svety, prenáša hory a rušila mýty otom že láska je to najkrajšie na svete. Ktorá ma naučila že o lásku človek musí bojovať. Že láska je niečo výnimočné. Že mať človeka ktorý ťa ľúbi viac ako všetci ostatní je dar. Dar ktorý buď využiješ alebo premárniš šance ktoré ti boli dané a všetko skončí. Býva zvykom že prvé lásky rýchlo odídu. Moje neodhádzali rýchlo moje postupne mizli. Bolelo to viac ako čokoľvek na tomto svete. Každý odchod lásky bolel. Ostáva prázdne miesto.Ale veci čo sa dejú sú nenávratné.
A tak dúfam že na konci mojej knihy bude napísané: " Dnes mám krásne deti . A som vydatá. Žijem v malom domčeku s malou záhradkou kde pestujem ruže . Koniec koncov tento život stál za to. Stál za všetky slzy. Mám človeka ktorý si ma váži a som pre neho s našou rodinou to najdôležitejšie na svete. Je to milujúci otec aj manžel. Som šťastná. A Dúfam že všetky krásne spomienky si uchovám ešte veľmi dlho. Až kým naposledy nevydýchnem a naposledy moje zelené oči neuzrú tento svet."
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár