Držala som na rukách dieťa. Moje dieťa. Dieťa ktoré sa na mňa usmievalo a milovalo ma . Hrala som sa sním , kojila ho , a držala v náručí. Cítila som šťastie. Zrazu dieťa bolo väčšie a ja som si hovorila aké úžasné a inteligentné stvorenie som to počala . Sedeli sme na veľkom červenom gauči a hrali sme sa s prstíkmi keď tu zrazu vravím dieťatu " Daj tatinkovi ahoj " A dieťa zakývalo niekde smerom odomňa a hralo sa ďalej . Vtom som sa zobudila. A ako by sa tým snom niečo vo mne pohlo. Akoby mi ten sen mal pripomenúť že som človek ktorý miluje deti. Akoby mi mal pripomenúť že nemám zabúdať nato čo od života chcem . Že láska muža a môjho dieťata raz bude to najdôležitejšie čo budem mať. Že sa budem preto ráno zobúdzať aj zaspávať. A možno sa pre tento sen vzdám všetkých ostatných snov .
Ráno som bola u obvodnej a videla som dvoch ľudí v strednom veku . Okolo nich behal chlapček na prvý pohľad všetko ako má byť. No na druhý ten chlapček bol asi nejak mentálne zaostalejší.Mamička však napriek tomu mala bruško a čakala daľší malý zázrak. Ale z tých rodičov napriek všetkému bolo cítiť lásku. Ten pohľad ako sa naňho dívali. Ako ho nekarhali keď sa smial na celú čakáreň . Tá radosť v ich aj jeho očiach. Videla som lásku. Tak dlho som ju už nevidela na ľudoch na okolo že ma to až dojímalo. Ťahalo mi to oči. Chcela som to raz zažiť. Chcela som raz byť mamou a mať otecka a byť šťastná. Chcela som aby sa raz niekto pozrel na moju rodinu a povedal sú spolu šťastní.
Zistila som že som ako predtým . Možno to je tým rozchodom ktorý vo mne zlomil aj tú poslednú zábranu boja so sebou samou
. Zas som to citlivé dievčatko ktoré by už asi nedokázalo ubližovať. Aj teraz mi je do plaču. Pre veľa vecí, pocitov. Pocitov ktoré niektoré potrebujem zabiť. Niektoré však potrebujem aby posilneli . Aby bolo jednoduchšie sa usmievať.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
chlapecek
16. 5.mája 2012 18:36
uplnne som cakal kedy ma tam spomenies
Napíš svoj komentár