Prečo ma čím ďalej viac desí otázka čo bude ďalej? Prečo si nedokážem predstaviť svoj život o mesiac? Všetko je tak neuveriteľne na hrane . Tak rýchlo sa mi môže totálne zmeniť život. Vyhodí mama otca z domu? Spravím alebo nespravím skúšky ? Rozíde sa so mnou chalan ?
Možno z toho som taká nervózna. Možno preto nič nevidím. Žiadnu blízku budúcnosť. Nič načo by sa dalo tešiť.
Ten hnusný pocit že na svete už neexistuje nikto kto by vo mne videl to super dievča. To krásne vnútro. Existuje jeden človek ktorý to vidí a ten je mojím anjelom strážnym ktorému jedinému môžem zavolať keď mám problém alebo je mi smutno . Jej jedinej môžem úplne venovať svoje srdce pretože ona jediná tomu srdcu pomáha keď už nevládze biť. Viem že ona sa na mňa nevykašle v zlých časoch . Ani po hádke. Ani potom ako jej poviem pravdu. Je tu stále s jej problémami ale aj radosťami. Pomáha mi žiť.
Potrebovala by som vypnúť zabudnúť kde som a čo sa deje okolo. Potrebovala by som aby niekto ukradol a povedal mi niečo pekné objal ma a smial sa . Potrebujem úsmev ktorý ma donúti sa usmievať . Objatia ktoré mi ukážu že pre svet si možno nikto ale pre jedného človeka môžeš byť celým svetom . Aj ja chcem byť zase pre niekoho celým svetom . A možno vtom je celý ten problém . Že ja už dávno nie som svetom pre nikoho. Že nie som ani len človek ktorému by sa oplatilo povedať že je fajn že existuje , že je človek s ktorým sa človek rád smeje, že je úžasné že niekto taký ako ja existuje. Že je prečo ma milovať.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár