Uznávam, jeden človek by si zaslúžil jedno veľké prepáč pretože som nemala právo sa správať ako som sa správa. Musím uznať že má jednu veľkú pravdu a to tú že sa občas správam ako malá. Ale musím sa zase ospravedlniť sama sebe že toto robím iba pri ňom. Mrzí ma že si ma nezažil inú ... nežiarlivú , dospelú a schopnú riešiť problémy s chladnou hlavou. Naozaj sa snažím byť normálna.Ale je otázne čo vo vzťahu stebou je normálne. Je normálne ti povedať ako to naozaj vidím ako to cítim? Alebo je normálne nepovedať to , a správať sa tak ako to čakajú odomňa ostatní ? Ale vieš ty vôbec čo odomna všetci čakajú? Vieš čo by to znamenalo? Žiadny kontakt ani keby si súrne niečo potreboval ... a ja neviem či to tak chcem.
Sú veci pre ktoré si ťa vážim. Veci ktoré viem asi len ja, a pár ľudí pretože sa nimi zrovna nechceš chváliť a ktoré si zvládol a určite to nebolo pre teba najlahšie. Máš môj rešpekt zato že napriek tomu že som s tebou neni, že si keď som povedala že mi je nanič, napísal potrebuješ ma ? Mám prísť? Chceš sa vyplakať?... a ja som neviem ako to povedať priložila význam slovíčkam v dobrom aj zlom. Našemu motu. Ktoré som nakoniec porušila ja. Sám by si však mal vedieť že moja psychika nieje zrovna pevná a nevydrží výkyvy nenávisť a klamstvá.Vieš že neľutujem že som ťa stretla , jediné čo ľutujem je že som so sebou niečo nespravila, nešla k tomu psychiatrovi a že som neriešila svoje žiarlivostné stavy a depresie. Chcela by som to napraviť ale vzťahu s tebou už by to nepomohlo.
Vravíš že som malé decko , chudera , a zakomplexovaný človek. K tomu by som napísala len toľko že je mi ľúto že si toto o mne myslíš.Ale musím uznať že sčasti máš pravdu som ako malá. Chudera som možno pretože som urazila človeka ktorého som nadovšetko milovala.Len preto lebo som neovládla svoj hnev.A to že som zakomplexovaná je možno tiež troška pravda, nikdy som nemala bohvie aké sebavedomie.Určite nie také veľké ako máš ty.A určite by som našla na sebe 100 chýb ale len 50 vecí pre ktoré ma ľudia majú radi.
Ale dnes som si uvedomila jedno.Vždy jednám s hnevom skratovo. Napíšem hlúposť , urobím hlúposť, zachovám sa ako hlupaňa. Nikdy mi hnev nedal nič dobré do života. Občas sa po takomto skrate aj hanbím a potom len mažem statusy mažem blogy pretože keď som ich písala , písala ich tá stránka môjho ja ktorá bola nahnevaná a teda nebola schopná triezvo uvažovať. Ale po čase ma to prejde a poviem si bože to je blbosť takto to necítim , toto nie som ja. Ale niektoré veci , vyslovené urobené už nejdú vrátiť na späť.
Snažím sa žiť rozumne a preto veci a postoje posudzujem rozumovo a nie srdcom. Pretože som si overila že počúvať srdce sa nevypláca. Ale napriek tomu občas sa započúvam zase do srdca. A zistím že niektorý ľudia či už budú somnou alebo nie stále budú patriť do môjho srdca nech sa deje čokoľvek. Len je asi občas ťažké uveriť tomu že ľudia dokážu byť šťastní aj bez vás a vy sa tomu len prizeráte a nemáte stým šťastím vôbec nič spoločné.
Ak mi niekto v živote ublížil-nikdy nezabudnem,ak mi niekto v živote klame-nemám dôvod mu ďalej dôverovať,ak ma niekto v živote zraní-nepotrebujem mať s tým človekom ďalej nič spoločné,ale ak som raz toto všetko prehliadol, tak to bolo preto,lebo som toho človeka mal nadovšetko rád..
Týmto tu končím tú nekonečnú vojnu , ktorá ma potichučku zabíja.Odpusť ak som ti ublížila.Ododnes Si svoje dojmy nechám pre seba. Keď si otebe niečo zlé pomyslím nevyslovím to nahlas ale len v hlave aby som sa stým vysporiadala sama a nekazila ostatným mienku o tebe . Nikdy som ti nechcela ublížiť...
HAUK
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
girlofdestiny19
1. 8.augusta 2012 23:25
toto vsetko si TY SAMA napisala?
Napíš svoj komentár