Spálime mosty v nás ?

Cítim sa tak ako vtedy. Keď som bola stebou. Tak zúfalo , tak zle a tak nepríjemne . Cítim že neviem čo urobiť . Cítim akoby všetko čo poviem urobím bolo zle .Nič nemá význam.
Strácam sa vo význame mojich vlastných slov. Vo vetách. V myšlienkach.
Viem že to čo robím nieje dobré . Alebo ? Viem že to nieje dobré baviť sa s človekom ktorý mi ublížil . Všetci ma od toho odhovárajú. Všetci vravia ako to len môžem vydržať dívať sa do očí človeka ktorého na jednej strane som milovala a na tej druhej mi ale ublížil tak že som nebola schopná normálnych reakcí , bola som zlá a neschopná plakať.Nehovorím že som už v poriadku ale cítim troška zmenu . Cítim v sebe kúsok svojho starého ja. Neviem či je to dobré ale cítim to tak . Som šťastnejšia ale zmätenejšia.
Nechcem nikomu už ubližovať ale povedzte je dobré sa baviť sním ? Je dobré sa snažiť o priateľstvo ktoré vyplýva z lásky? Je dobré sa baviť s človekom ktorý vás ľúbi ? Alebo spálim mosty ktoré som mala v minulosti úplne ?
Mám ho rada vďačím mu za veľa hlavne zato že keby potrebujem je tu . Som mu vďačná no zároveň nikdy nezabudnem kto to je .
No nedokážem sa vrátiť do vzťahu sním . Nedokážem čeliť takému strachu a hlavne je mi fajn . Chcela by som aby to bolo ako v pondelok vidíme sa rozprávame pri najhoršom keby jednému znás bolo do plaču obímeme sa . NIč viac odneho nepotrebujem . Len kontak bez nenávisti ktorá ma posledné mesiace ubíjala . Ale on toto nieje schopný . Mám spáliť všetky mosty v nás?

 Blog

1 0 0 0 0

Komentuj

4 komenty k blogu