Ale zas to cítim. Úplne beznádejný strach. Už som taká zmagorená z tohto sveta a ľudí v ňom že neviem čo čakať. Neviem v čo veriť. A hlavne sa bojím dúfať.
Momentálne by som povedal že mám taký nejaký blok.Aj by som chcela niečo povedať. Niečo vyjadriť. Pocit. Myšlienku. Ale potom sa stopnem a poviem si ak to poviem bude to dobre? Ak to poviem neodíde ? Neurazí sa ? Nezraní ho to ? Alebo sa nezľakne?
Vždy som bola bojko.Ale teraz . Furt mám pred očami posledné týždne. Stále si hovorím že tak možno zase dopadnem. Zas niečo zlé poviem. Budem moc žiarlivá . Budem to Ja a zase sa ocitnem tak na dne.A tak sa pomaličky potichu bojím. Lebo viem že opustiť ma nebude také ťažké. Aj keď neviem či by som to ešte raz zvládla ale asi by som nemala na výber. Predsa len niečo na tom že každý pád nás robí silnejšími je pravda. Ale keď ten pád tak kurevsky bolí.
A ten strach je stále neznesitelnejší. Tisíc myšlienok čo ma napadnú kopec pekných vecí čo by som chcela povedať ale bojím sa. Ranný pohľad pri ktorom ma napadne čo keď sa tu už nikdy nezobudím.Objatie pri ktorom si poviem čo keď toto zase skončí. Sladké my ktoré sa môže v okamihu zmeniť na Ja a On.
Tak strašne sa bojím byť ten najšťastnejší človek na svete až ma to brzdí. Musím stým niečo spraviť. Nejako sa presvedčiť o tom že všetko je ako má byť. Že nech sa stane čokoľvek bude to tak ako to má byť. Ale zatiaľ tento stav zvaľujem na môj psychický stav za posledné týždne. A realisticky hladím nato že som nemohla čakať že do dňa na deň sa dám totálne dokopy. Chce to čas a trpezlivosť. A hlavne vieru.
Chcem byť najlepšia kamarátka, priateľka ,dôverníčka ... chcem byť najlepšia pre svôjho priateľa. A snáď raz sa mi to podarí.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár
Ak by som sa mal vyjadriť poviem, že strach nie je na mieste lebo vlastne na ničom nezáleží. Ale tebe na niečom záleží, tak sa pokojne boj, ale nie tak, aby si uškodila vzťahu.
Dosvidania...