Vybaľovala som veci od neho . Po týždni som sa k tomu donútila. Myslela som že som dosť silná a dokážem tým veciam nájsť miesto umňa. Kefka ktorú som dostala na valentína , pyžamo ktoré bolo určené len do jeho bytu , šľapky s macom ktoré mi kúpil , odličovač ... Pyžamo neopraté s vôňou poloprebdetých nocí a jeho tela . S vôňou nedeľných rán a piatkových ginov s džúsom.
Oprela som sa o skriňu a nevedela sa rozhodnúť či ho dať oprať alebo si chvíľku nechať ešte tú vôňu pre seba. Viem že sa už nikdy nevráti a možno pre tú ilúziu návratu a pre tú možnosť že keď si k tomu pyžamu privoniam kým pôjdem spať budem mať pocit ako by som bola tam . V bytíku ktorý som milovala. S pocitom ktorý som milovala . A s človekom ktorého som ľúbila. Človekom ktorý ma vždy pred spánkom objal povedal dobrú noc alebo sa somnou rozprával o hlúpostiach niekoľko hodín. Alebo ma len nežne zviedol ...
Sadla som si na zem a rozplakala som sa ... nevedela som ako ďalej. Jediné čo som v tej chvíľi vedela bolo že ma všetko mrzí . Že by som chcela všetko spraviť inak . Viac sa snažiť . Viac dať najavo ako ho ľúbim . Viac sa oňho starať.
Ale väčšinou si človek uvedomuje čo mal až keď o to príde. Neviem či je to spôsobené tým že si myslí že to nikdy neskončí alebo si je tak istý tým že ho ten človek ľúbi. Každopádne sa mi všetko vrátilo. Už viem aké je to cítiť beznádej , viem aké je to keď beznádejne niekoho ľúbite ale on s vami byť nechce. Odkaz pre teba šťena : Viem aké to je ... viem ako ti bolo smutno . Viem ako to bolí . A aké strašné je žiť v beznádeji.

Raz dúfam pochopí že som mu nikdy nechcela ublížiť. Že som ho ľúbila a že to aká som bola , bolo len vtom že to predtým v inom vzťahu bolo také . Že ak som nejakému chlapovi verila tak to bol on . Nebolo to 100% ale ja nebudem schopná už veriť asi nikomu až tak .Pochopí že jeho úsmev bol pre mňa všetkým. Ale najviac dúfam že raz pochopí že občas treba počúvať aj srdce lebo možno niekedy keď človek začne používať srdce bude šťastný.

V nepodstatnej podstate som sa vzdala ... aj keď som nechcela ale videla som prístup, videla som niečo v jeho očiach čo mi asi vravelo že stačí . Oplatí sa bojovať pre lásku ktorú ten druhý nechce ? Nie. Strácam so vo význame dní a v podstatných aj nepodstatných dňoch . Strácam sa tak ako sa chceš ty strácať z môjho života. Idem ďalej a neviem ako dlho bude trvať ten pocit beznádeje ...ale snáď to raz skončí a pochopím že keby si chcel si somnou ....

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

1 
fotka
domcirock  15. 5. 2012 17:19
veľmi krásne, hlavu hore
Napíš svoj komentár