Chcela by som mať opäť šestnásť. Keď bol život taký jednoduchý, keď som riešila iba malicherné veci- ako sa oblečiem, ako sa dostanem na zábavu, ktorý chalan sa mi páči...
Mala som milión priateľov a všetci chodili von, lebo ešte neboli skapatí doma so svojimi frajermi. Podnikali sme spoločné výlety, nesedeli sme doma pred facebookom. Boli sme na jednej vlne.

A teraz? Som rada, keď mám ísť s kým von. Nájsť niekoho, kto by sa mi páčil je takmer nemožné- to bude asi tým, že vekom zisťujete, čo vám všetko prekáža a čo nechcete. Zoznamovať sa s novými ľuďmi je ťažšie ako sa môže zdať, odvaha sa vekom stráca, keď zažijete odmietnutia. Ani bozkávať sa len tak s niekým nemôžem nezáväzne, veď už mám nejaké tie morálne zásady. Dokonca ani opiť sa už toľko nemôžem, lebo si potom nepamätám polku večera a opičky rastú asi so mnou...

Nuž škoda, že sa nedá vrátiť čas, mám chuť spáchať nejaké násťročné bláznovstvo

P.S: V tých šestnástich mi moje problémy pripadali ako najväčšie na svete a chcela som dospieť. Ach ja hlúpa...

 Blog
Komentuj
 fotka
luwele  19. 3. 2011 18:31
problémy ktoré práve riešime sú vždy tie najväčšie na svete
 fotka
zuzana15  3. 4. 2011 14:35
dakujem za tento clanok...ja mam prave sestnast aa som rada,ze je tu niekto,kto mi otvoril oci..
Napíš svoj komentár