„Včerajšia noc bola úžasná.“ Po tejto vete sa usmiala, oprela si o mňa a hlavu si položila na moje rameno. Úžasná? No neviem... Večer ako každý som si lahol do postele, počúval iPod a neskôr som si strčil ten nechutný nočný strojček do úst. A za pár hodín sa preberiem v nom svete, na inom mieste a so strašnou bolesťou hlavy. „Bola tá najlepšia.“ Odpovedal som a potichúčky som dodal: „Asi aj posledná normálna.“ „Už si jedol?“ Opýtala sa ma neznáma, moju odpoveď ani neočakávala, pretože sa zdvihla a odišla do podpalubia. Zvnútra len na mňa zakričala: „Zlato, priprav jachtu, musíme si pohnúť.“ Po týchto slovách som prehltol aj tú poslednú slinu ktorú som mal a v ústach mi ostalo úplne sucho. Pripraviť? Ako? Vživote som na jachtu ani nevstúpil, nie to ju ešte podpichnúť aby plávala. Ako mám dať dopohybu asi 12 metrové monštrum? Zdvihol som sa a zamyslene som sa presunul k plachte.
„Zlato, raňajky sú hotové.“ Ozvalo sa z podpalubia. Pri stožiari som sa otočil a pomalým krokom som smeroval do podbalubia. Pri vchode som sa minul s neznámou, „prosím ťa, priprav loď kým sa najem“ som ešte dodal a šiel som dnu. V nútri to bolo úžasné. V strede bol drevenný stôl, po bokoch boli bledomodré sedačky, po mojej lavici bol malý kuchinský stôl, drez, platničky, skrinka. Po pravici bol barový pult. Keď som ho otvoril bola tam aj chladnička a v nej vo vrchnej časti tequila, whisky, pivo a ešte rôzne iné alkoholické nápoje ktoré som v živote nevidel. Dole bola zelenina, mäso a iné potraviny. Posadil som sa na sedačku a pustil som sa do raňajok. Chleba natretý s maslom, plátok šunky a na šunke bol med. Výzorovo jedlo bolo obstojné, ale nevedel som si predstaviť ako to môže chutiť. A na zapitie bolo pivo. Zjem všetko, ale takýto mix chutí, to bolo aj na mňa priveľa.
Chcel som sa postaviť a odísť, ale počul som ako neznáma chodí po palube a pripravuje jachtu. Táto jediná vec ma zadržala a donútila ochutnať raňajky. Opatrne som zobral chlieb a odkusol som si. Nebolo to až také zlé. Maslo a med robili sladkú chuť a šunka, tá tomu dala nádych mäsa ale len taký jemný, menej výrazný. Keď som to zapil pivom, chute sa prmiešali a ani som necítil, že pijem pivo. Bolo to ako úžasná malinovka. Keď som dojedol, zobral som tanier a položil do dresu. Ako som odchádzal, všimol som si drevenné obloženie vo vnútri, ktoré dávalo podpalubiu nádych staroby ale pritom nesmiernej honosnosti, histórie a úžasu.
Vonku ma oslepilo slnko ktoré mi svietilo priamo do očí. „Chutilo ti?“ Opýtala sa ma. „Bolo to úžasné, také som ešte nejedol.“ Po tejto mojej vete sa zarazila, pozrela na mňa, „Dnes si zo mňa celý čas len uťahuješ. Ale poďme už. Loď pripravená.“ Zamrazilo ma, ale pritom ma premkla obrovská túžba hnať sa loďou skrz vlny, pozdĺž celého oceánu, preplávať svet. Ale ako? Tým že budem točiť kormidlom mi to moc asi nepôjde. Celú predstavu zastrela táto myšlienka. „Prosím ťa, mohla by si kormidlovať ty? Mne nejako nie je dobre“. To bolo hrozné, ale dúfam že zaberie. „To vážne môžem? Naozaj mi to dovolíš? Ty si všetko. Milujem ťa.“ Bola ako malé dieťa ktorému dáte lízatko. Natešená tam poskakovala a potom vbehla do podpalubia. Toto mi vyšlo, šikovne som sa z toho vyvliekol. Posadím som sa do sedačly a spokojne sa opriem. Neznáma vybehla, v ruke držala ... asi je to mapa ... pribehla ku mne, naklonila sa a dala mi pusu na lavé líco. Šikovne sa zvrtla a dvomi skokmi stála pri kormidle. „Hurá Tanzánia.“ Kam? Tanzania? Čo tam? Už som sa išiel spýtať, keď mi pohlad zišiel nižšie po jej tele až sa dostal na úroveň zadočku. Taký zadok som ešte nikdy nevidel. Plavky mala zarezané a tak zvírazdňvovali tie dva nádherné a dokonale symetrické kopčeky ktoré sa vrteli v rytme šťastia.
Pokračovanie čoskoro.
Všetky ďalšie diely vyjdú najskôr na » spoluziaci.freehostia.com
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
ronny
27. 12.decembra 2007 13:20
tesim sa na dalsie
Napíš svoj komentár