„Ty môj chudáčik. Čo si sa nezhodol so žiletkou? Ste sa pohádali?“ So smiechom sa ma pýta, vlastne to konštatuje neznáma a smeje sa sediac v kresle na palube. „Dnes nemám asi svoj deň“, odpovedám a skloním hlavu k zemi. „Poď sem, poznám niečo čo ti pomôže“, posunula sa a ja som vykročil smerom k nej. Akonáhle som sa posadil, vrhla sa na mňa, postrhávala všetky kúsky vreckovky a začala mi cucať rany. Je to úžasné. Veľmi príjemné. Myslím si že by to mohla robiť aj častejšie. Zrazu prestala, pozrela sa na mňa, usmiala sa a spýtala sa: „Nemáš chuť si zachytať?“ Vtedy ma to ešte nenapadlo. „Budeme hrať naháňačku?“ Zarazene som sa spýtal. „Nie ty trdlo, ryby som myslela“, usmiala sa a keď to dopovedala, postavila sa a odišla do podpalubia. Naháňačku? Ako ma to mohlo napadnúť? More, voda, ryby a ja sa spýtam na naháňačku. Po chvíľke sa vrátila a v pravej ruke držala prút a v lavej podberadlo na ryby. Podala mi prút a to bola zatial prvá vec ktorú som dokázal zvládnuť a ovládať. Uvolním háčik, zapichnem návnadu a odblokujem navyják. Naznačím jej aby sa posunula, otočím sa a nahodím si. Vzadu za sedačkou bolo miesto určené na uloženie a zachytenie udice. Tam som ju zapichol, zacvakol, navyják som zablokoval a spokojne si sadám na sedačku. Moja neznáma mi priniesla ďalšie cigáro a pivo. S otvorenou flašou, cigárom v ústach sa dívam na obzor. Je to nádherný pohľad. Slnko začína už zapadať pomaličky a more sa v diaľke začína červenieť.

Rýchlo sa zotmieva. Červená žerava guľa už zapadá za obzor a neznáma sťahuje plachty a pripravuje loď na nočný spánok. Ja som samozrejme nič nechytil. Moc mi šťastie neprialo. Vlastne čo si spomínam na všetky moje rybačky, ešte nikdy som nič nechytil. Nevadí, snáď nabudúce to už bude lepšie. Odložil som prút a šiel som si umyť zuby a obriadiť sa. Keď som vyšiel z kúpelky namieril som si to priamo do postele. Prešiel som okolo stola a vošiel som do pravých dverí. Je tu veľká postel s bledomodrými návliečkami, plachtou a vankúšmi. Na pravej strane na boku lodi je malý displej a na ňom sú rôzne údáje. Na opačnej strane je zavesený obraz nejakého maliara a na ňom nakreslená polonahá žena v tmavých farbách. Pri dverách je jedno svetlo ktoré dokonale osvetluje celú kajutu a intenzita svietivosti sa dá nastaviť kolečkom. Trošku som ju stlmil a hodil som sa do postele. Keď sa obrátim na chbát, nadomnou je velkoplošná televízia. Hľadám čím sa dá zapnúť. Zrazu sa jemne pootvorili dvere, ruka stiahla intenzitu svetla tak, že nastalo mierne šero. Do kajuty vošla moja neznáma. Mala na sebe len nádherné čipkované červené spodné prádlo. Podprsenku lemovali čipky a na košíkoch boli povyšívané kvety. Nohavičky boli taktiež lemované čipkami ale boli vcelku dosť priehľadné. Vo vlasoch mala červenú čelenku a pery mala narúžované ale na bledunko červeno. Skočila na posteľ a štvornošky pomaly prešla nadomňa. Keď už bola na mojej úrovni, zohla sa a začala ma bozkávať na krku. Jazykom robila jemné kruhy a bolo to úplne úžasné. Potom mi dala pusu na nos, na čelo, znova na nos a začala ma bozkávať na pery. Na chvíľku prestala, strhla mi trenky a pokračovala znova v bozkávaní. Vtedy som začul náraz. Strhnem sa: „Môžu tu byť piráti?“ Bleskurýchle zo mňa vyšlo. „To bola len vlna, a keby sem došli piráti, viem že by to bola ich posledná výprava.“ S úsmevom dodala a nahla sa že ma znova pobozká. „Prečo myslíš že posledná.“ Ešte zo mňa vyšlo. „Lebo viem že by si im to ukázal. Poznám ťa.“ Dodala a znova ma začala bozkávať. Uau, takže ten môj podobný im to ukázal. Hrdina, možno je to nejaký zabiják. Tak ale čo ja? By ma uzemnili skôr než by som poprosil o zľutovanie. Zrazu pretrhla niť mojích myšlienok. Dala si dole podprsenku a začala robiť ...

Postel. Som v posteli. Nepočujem žiadne more, ani čajky, už je dobre. Trošku to so mnou hompála ale to asi preto, že som včera veľa pil. Ale čo je hlavné, ten zvláštny sen je preč. Bola sranda, nenudil som sa, ale bolo toho už dosť. Konečne doma. „Zlato, raňajky sú na stole. Už vylez odtial.“ Ozvalo sa. Tak alebo som sa mýlil? Môžno mi nie je súdené zobudiť sa doma. Ale treba to brať z tej pozitívnej stránky. Som na dovolenke a včerajšia noc, to by som doma nezažil. Tak som sa prebral, a nahý som sa šiel naraňajkovať. Ďalšie tri dni prebehli rovnakým stereotypom. Každé ráno som dúfal že sa zobudím v posteli, cez deň som sa nenápadne učil zaobchádzať s jachtou, fajčil som cigára, pil pivo, stále jedol a každý večer bol ten najúžasnejší sex aký som doteraz zažil. A každým dňom sme sa viac a viac približovali k Tanzánii. Už viem že tanzánia je na Africkom kontinente, no stále neviem prečo tam ideme. Ani som ešte nezistil ako sa volá neznáma, telefón stále hlási že číslo domov neexistuje, chytať ryby ma už prestalo baviť ale začínal som si zvykať na nový žívot. Zajtra, na štvrtý deň plavby máme už kotviť v Tanzánii v dedine alebo meste Tanga. Tam doplníme zásoby a preplávame do Dar Es Salaam asi hlavného mesta Tanzánie.

Pokračovanie čoskoro.
Všetky ďalšie diely vyjdú najskôr na » spoluziaci.freehostia.com

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

Napíš svoj komentár