Dnešné ráno je zatial spomedzi tie ostatné najkrajšie. Nefúka žiaden vietor, slnko svieti a pred nami je v diaľke vidno maličký ostrov. Nejdeme až tak rýchlo keďže je nutné mať zapnutý motor a ten nie je taký výkonný. Včera predobedom som sa rozhodol, že preskúmam kajutu vedľa našej spálne. Keď som tam vošiel, nebola tam posteľ ale len na lavo skriňa a na pravo bol stolík písací s krásnym kávovým koženným kreslom. Na stolíku bol položený notebook a vedľa neho napravo bolo malé PDA z ktorého viedol tenulinký káblik. Tento bol zapichnutý zozadu do notebooku. V skrini boli dva obleky – jeden čierny a druhý tmavomodrý. Ďalej tam bolo zopár košiel a štyri páry rovnakých, čiernych a koženných topánok. Keď som počítač otvoril, ukázalo mi, že je baterka nabitá a štartuje sa systém. Lenže keď sa ani po štyroch hodinách nenaštartoval, od zúrivosti som treskol po počítači a zabuchol som ho. Po chvíľke ma zlosť prešla, tak som to chcel znova vyskúšať, ale, počítač už neukazoval vôbec nič. Teraz ho mám zbalený a pripravený pri ruksaku, že keď prídeme do Salaam-u tak ho tam dám opraviť. Snáď tam bude niekto kto sa tomu bude rozumieť. A to PDA-čko som strčil do ruksaku do najmenšieho vačku. Teraz som na cípe jachty, opieram sa pravou rukou o zábradlie, mimochodom v nej držim aj pivo a v lavej ruke mám cigáro. Pod vplyvom slnka moje vlasy trocha vybledli, takže už niesú až také tmavohnedé a pokožka, tá trochu zhnedla.

Po hodine plavby a vyfajčení dvoch cigár sme už takmer na dosah ostrova. Už nie je taký malý ako sa zdal predtým. Je vcelku dosť dlhý. Vlny mora obmývajú dlhé, čisté piesočnaté pláže a priezračné more. Pod nami je ďalší svet. Enormné množstvo rôznorodých rýb ktoré plávajú v húfoch. Sú tu zelené, žlté, čierne, niektoré menia svoju farbu ako tak plávajú. Je to úžasné. Ostrov je pokrytý palmami a nieje tu výraznejší kopec. Dno sa zvažuje veľmi málo a tak treba dávať pozor na ponor lode aby sa nezničil či nepoškodil. Vôkol nás je niekoľko malých bárok na ktorých sedí jeden, alebo niekedy dvaja rybári a do vody hádžu veľkú sieť. Potom ju vytiahnu, pretrieda ryby a ďalej lovia. Musíme ísť spoza ostrov lebo len tam sa dá dopniť palivo do lode. Ako tak prechádzamme, míname malé luxusné hotelové mestečká. Úžasné chatrče postavené na vode a poprepájané mostami, siete natiahnuté na tej bielej pieskovej pláži v ktorých sa hompáľajú zbohatlíci. Úžasný pohľad. Vtedy ma napadlo, že urobím zopár fotiek. Zbehol som do podpalubia a prehľadával kajutu, kde boli potraviny a rôzne iné veci. V strednom vačku, po jeho rozzipsovaní som našiel fotoaparát. Bol ľahký a veľmi tenký. No akonáhle som ho zapol, baterky boli plne nabité a bol okamžite pripravený na moje nádherné fotky. Rýchlo som vybehol na palubu a všetko fotil. Chatrče, palmi, pláž, znudených vylihovačov, plavcov, proste všetko.

Ostrov veľký ako malta, možno aj o niečo večší keďže je podlhovastý sme oboprávali za niekoľko hodín. Prešli sme dva obrovské a dlhé výbežky ostrova ktoré boli po pokoch a naznačovali koniec ostrova z každej jeho strany, veľký hotel ktorý bol na druhom výbežku, zopár malých ostrovčekov až sme sa dostali k prvému väčšiemu prilahlému ostrovu ktorého názov je Niao Island. Je tu vcelku dosť hlboké dno, takže sme s jachtou až takmer pri pláži. Lod sme ukotvili k takému mostíku drevennému ktorý je vysunutý niekoľko metrov do mora. Samozrejme neviem kde tá loď má nádrž na palivo, nie to ešte ju natankovať. Tak som vystúpil pomali. Idem takým ľahkým krokom po moste, vyzerá pekne, ale hrozivo, že sa každú chvíľku podomnou zlomí. Na nohách mám kecky, alebo číňany. Sú rozviazané a majú šachovnicový vzor. Červené plavky, zistil som že ich mám 5 v šatníku, nechápem prečo všetky také isté, a tenkú bielu, rozopnutú košelu. Rukávy som si odstrihol ešte asi druhý deň na mori, nepáčili sa mi. Po asi troch metroch za mostíkom bola na pláži postavená stará drevenná búda. Za ňou velká nádrž a pred nádržou malý čerpací stojan. Všade vôkol boli palmy a niekoľko metrov ďalej bola aj tráva. Z chatrče vyšiel malý čierny chlapík. Na sebe mal staré zošúchané krátke tričko s nápisom I love U, oblečené mál džínsy ktoré boli len po kolená a na spodku boli rozstrapkané. Tie už tak staro nevyzerali. Dlhé dredy a čierne okuliare ktoré mali obrovské sklíčka. Bosí ide smerom ku mne a niečo mi rozpráva.

Po chvílke počuvania kým prišiel ku mne som zistil že je to swahilčina. Jeden z úradných jazykov Tanzánie. No chlapík keď zbadal že asi mu teda moc nerozumiem, spustil na mňa angličtinu, čo je druhý úradný jazyk. „Dobrý deň priatelia. Ako môžem pomôcť? Natankovať?“ Ponúkol sa mi sám, tak som vybral z vačku nohavíc pár tanzánijských šilingov a strčil som mu ich do jeho načiahnutej ruky. Chlapík sa vybral k čerpaciemu stojanu, natiahol dlhočiznú hadicu až k jachte a začal tankovať. Zatiaľ mi v hlave vŕtala jedna myšlienka. Uvedomil som si, že stále som sa rozprával s neznámou po anglicky. A vôbec ma to netrklo pretože som jej rozumel každé slovo, každú vetu. Odkedy viem tak dobre po anglicky? Veď sa vyrovnám rodenému Angličanovi. Nevedomky som si prekrížil ruky pred sebou a stál som pred mostíkom a rozmýšľal. O chvíľku prišiel ku mne znova chlapík, no ja som ho nevnímal. „Ešte treba doplatiť.“ Touto vetou ma vytrhol z môjho uvažovania a ja som sa naň pozrel. Z môjho výrazu tváre vyčítal že som nerozumel čo chce tak mi to ešte raz zopakoval: „Ešte treba doplatiť.“ Tak som z vačku vytiahol ešte nejaké šilingy, strčil som mu ich do ruky a vykročil smerom k jachte. „Príjemnú plavbu a vždy úsmev.“ Zakričal na mňa, ja som len zdvihol ruku, zamáva mu a ďalej pokračoval v chôdzi. Tankovanie prebehlo bez zbytočnej námahy. Pomalým krokom sa dostanem k jachte, zohnem sa a idem odviazať laná. Ako tak kľačím, všímam si, že pravá kecka na špičke je trošku uvoľnená, odtrhnutá. Nedá mi to, a tak tam zadrapnem prstom. Vystrčil sa roh malého papierika. Opatrne som ho vytiahol. Bol čisto biely, podlhovastý, na výšku mal asi dva centimetre a na dĺžku sedem. Nie je na ňom vôbec nič napísané. Čudné. „Poď už, ešte nás čaká cesta.“ Kričí na mňa neznáma. Strčím si lístok do horného vrecka na košeli, nastúpim na jachtu, zapnú sa motory a vyrážame.


Pokračovanie čoskoro.
Všetky ďalšie diely vyjdú najskôr na » spoluziaci.freehostia.com

 Blog
Komentuj
 fotka
sqa  2. 1. 2009 22:16
jeej pekne
Napíš svoj komentár