Som na mori? Na mori? Čo tu robím? Prečo som na mori? Ako som sa sem dostal? Kľačím na drevennej podlahe na prednej časti jachty, snažím sa prestať myslieť na tú bolesť hlavy a neviem čo robiť. Pravou rukou sa chytím zábradlia a podopretím sa postavím na nohy. More je nádherne modré a priezračné. Malé vlny sa rozbíjajú o trup jachty a čajky krúžiace nad loďou lietajú dokola. Loď je nádherná. Dokonale nalakovaná drevernná podlaha, čisto biela farba na celom trupe lode a úzky bledomodrý pásik ktorý lemuje celý trup lode pozdĺž po bokoch. Pochrómované zábradlie sa blízskalo pod jasnými lúčmi slnka ktoré práve stúpalo na oblohu. Obloha bola modrá ako to more a sem tam boli mraky ktoré pripomínali rôzne obrazce.
„Ahoj“, toto ma vytrhlo z pozorovania môjho okolia. Na chvoste jachty sedela krásna, hnedá čiernovláska ktorá sa na mňa usmievala. Vlasy mala trošku pod plecia a boli čierne ako tma. Lavou rukou mi naznačila aby som šiel k nej. Nesmelím krokom som vykročil k nej. Až teraz som si uvedomil že mám na sebe biele námornícke tričko – také ktoré úplne najviac neznášam, červené šortkové plavky a bosé nohy. Cítim som ako sa začína rozpalovať podlaha. Čím viac som sa približoval tým viac som si všímal krásnu neznámu. Mala na sebe dvojdielne plavky, vrch bol v kubistickom štýle a striedali sa červené, modré, zelené a žlté farby, zatial čo spodok plaviek bol čisto modrý. Bola chudunká ale nevyzerala že by držala diétu. Dopredu česaná ofina jej zakrývala čelo a rovné vlasy mala rozpustené. Biele zuby boli v kontraste s červene narúžovanými perami no celkovo to dávalo veľmi príjemný dojem. Ruky mala voľne položené na kožennej pohovke na ktorej sedela. Pohlad mi nedal, veď aj ja som len človek, a očami som zkĺzol na jej prsia – krásne trojky.
„Čo ti je? Stalo sa niečo?“ Po týchto slovách som sa prebral zo zasnívania a pozrel sa neznámej do očí. „Kde to som“, nesmelo som sa spýtal. „Na svojej lodi“, dodala a zasmiala sa. Ja mám loď? Od kedy? Pomyslel som si. Asi naozaj mi preskočilo, alebo som už mŕtvy. Môže ma bolieť hlava keď som mŕtvi? „Ako som tu dlho“, opýtal som sa keď som zastal meter pred neznámou. „Posaď sem. Sadni si zlato.“ Nenamietal som a spravil som čo povedala. Akonáhle som si sadol po jej pravici, otočila sa na mňa a položila mi jej pravú ruku na kolená.
Pokračovanie čoskoro.
Všetky ďalšie diely vyjdú najskôr na » spoluziaci.freehostia.com
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
-veronka-
26. 12.decembra 2007 21:26
Pises velmi pekne
Napíš svoj komentár