Nikdy som nechcela byť v ich svorke. Falošné líšky, ktoré zradia priateľa pre svoju vlastnú záchranu. Ticho sa zakrádajú, lovia korisť a vystavujú na obdiv svoj chvost. Kto ho má najkrajší, vyhráva. Ich taktika je postavená na tom- skamarátiť sa s alfa samicou a potom jej chvost ošklbať, aby ony sami mohli zažiariť. Úbohé, ale pravdivé. Dosiahnu, čo chcú.
Utekám. Už mi nestačia sily, nevládzem. Zvalím moje telo na studenú zem. Ležím sama v tmavom lese, už sa vôbec nesnažím zapadnúť medzi ne, chcem byť od nich čo najďalej. Prerývane dýcham. Nie, nechcem utekať, ukázať, že som slabá, ale nejde to. Prehrávam. Viem, že si ma napokon nájdu, no zo všetkých síl sa to snažím oddialiť.
Niečo zašuští. Som potichu, radšej nech mi roztrhne pľúca, ako by som mala zo seba vydať vzlyk. Myslela som, že byť jedinec je lepšie ako sa podriaďovať. Vedľa...
Z neďalekého krovia vyskočí zajac. Len čo ma zbadá, vystrašene odbehne preč, bude z neho len malá chvejúca a vzďaľujúca sa biela guľka, myslím si. Hádže ma s nimi do jedného vreca len preto, že vyzerám ako oni. Už som ho videla v diaľke, bežiaceho, v domnienke, že si zachraňuje svoj holý život pred neskrotnou šelmou.
Ale nie... Opatrne sa ku mne približuje. Utekaj, preboha! Aj keď ťa neulovím ja, vďaka mne ťa nájdu a pôjdu po tebe. Že ti na tom nezáleží? Rýchlym skokom sa ocitne v mojej tesnej blízkosti. Začína mi čistiť rany. Plačem od bolesti, moja sebaľútosť nemá hraníc, ale viem, že už bude dobre.
Medzi stromami zrazu zazriem tri huňaté hrdzavé kožuchy. Je zle! Rýchlo sa postavím na nohy a dám svojmu malému záchrancovi tiché znamenie, že sa blíži nebezpečenstvo.
A potom bok po boku utekáme. Laby sa nám dotýkajú rozpadajúceho sa jesenného lístia, ktoré je všade na zemi. Utekáme, poháňaní vetrom a slabými lúčmi zubatého slnka, ktoré preniká pomedzi takmer holé konáre. Útek mi už nepríde taký hlúpy, nie som taká bezbranná. Mám pri sebe niekoho, komu verím.
Že nie je z môjho druhu? Je. Myslite si o tom, čo chcete. Aj keď vyzeráme inak, obaja máme chvosty a štyri nohy. A srdcia, ktoré nie sú ľadové ako tie ich.
Blog
Komentuj
6 komentov k blogu
1
deaprosteta
14. 10.októbra 2012 16:30
páni nádherné nechceš napisať viac a vydať knihu ?? ja by som si kupila aj dve
2
Miláčik, zaplať mi to najprv Ále, ďakujem, to tak z dlhej chvíle... je v tom skrytý význam, ak si ho našla
4
dobre, tak sa nahni bližšie, nebudem to vykrikovať na celú učebňu
Napíš svoj komentár