Tmavý deň. Smutný piatok. A on zrazu zmizol. Sľúbil, že sa poponáhľa. Sedela som na lavičke, na našej obľúbenej a čakala som. Nie dlho, chvíľku. A potom, za malý okamih, ku mne pribehol. Milovala som jeho úsmev od ucha k uchu, zvlášť keď patril len mne. Práve tak ako teraz. Zvedavo som hľadela do čokoládovo hnedých očí, ktoré na mňa nedočkavo upierali svoj pohľad. Spýtavo som si ho prehliadala, stále bol pre mňa pútavým objektom, ešte vždy ukrýval mnoho mnou neprebádaných kútov osobnosti plných tajomstiev.
-Nikuš, niečo som ti priniesol.
nesmelo začal a na chvíľu sa zahral na malého hamblivého chlapca.
-Ale zaslúžim si to?
chcela som počuť jeho odpoveď, túžila som, aby ma na krídlach svojich sladkých snov vzal do nebeského raja, jednoducho som chcela...
-Moja...
tesne si ma k sebe privinul a ja som sa usmiala. Topila som sa v nekonečnej večnosti, v jeho nehe a chystala som sa povedať, že...
-Ja viem. A vieš čo? Odteraz bude všetko dobré, budeme šťastní ako predtým a už nikdy...
-Ďakujem. Ja...
nevládala som hovoriť pre nával trpkých sĺz, ktoré zaplavili moju tvár, nevládala som povedať ani jediné slovo, hoci som ich mala na jazyku milióny.
-Pssst, už na to nemysli. Nemysli na to ani minútu, už viac nie...
šepkal a z vrecka ostýchavo vytiahol obrovskú ružovú lízanku v tvare srdca. V rozpakoch som naňho hľadela a pocítila som ďalšiu dávku sĺz, stekali mi po lícach ticho a ľahko, pretože tieto boli slzami šťastia. Strašne ma dojal. Stáli sme tam tvárou v tvár a on mi podával tú gigantickú lízanku, vystieral svoje veľké dlane smerom ku mne a ja som s prekvapením zistila, že vždy vedel, že milujem gýč. Nebola som schopná vydať ani hlásku.
-Je pre teba. Myslel som, že sa ti bude páčiť, teda, dúfal som...
uprel svoj nevinný pohľad na špičky našich topánok. A ja som ho objala, objala som ho strašne silno. V tej chvíli som si želala, aby sme si vynahradili všetko to, čo sme predtým zameškali, chcela som, aby sme spolu načerpali nové sily, ktoré sme obaja tak potrebovali.
-Ďakujem, ďakujem ti za všetko.
Od tej chvíle kráčame spolu cestou životom, kráčame s hlavami otočenými hore, k slnku, s úsmevom na tvári a tým tajomne zvláštnym pocitom skrytým hlboko v duši. Volá sa láska, spája nás tuhým putom, spája nás pevne a nadlho. Láska robí svet jednoduchším a farebnejším a náš svet je jedna nádherná dúhová gombička.
Svet je taký, akým si ho sami urobíme. Svet je gombička a my ho máme vo vreckách...
Blog
Komentuj
3 komenty k blogu
1
dominexx
24. 8.augusta 2007 22:31
super....vidis ze mas este napady...
2
tá posledná myšlienka bola pekná tak a teraz nikto nemôže povedať, že pochybuje o tvojom veku, som rada, že sa tešíš a že si rada, som rada, keď si rada haha ale fakt
Napíš svoj komentár