Nie, nejde o milenca, či nejakého tajného "kamaráta". Prosto o kamarátku. No nie bohviejakú.
Nie takú, s ktorou v škole vysedíš sedem hodín a o pár metrov ďalej sa začne ďalšej pseudokamarátke sťažovať, ako veľmi jej vadíš. Nie o kamarátku, ktorá ťa potrebuje, ak je problém a takú, ktorá sa na ulici tvári, že ťa nevidí.
Ale o ozajstnú. A je sakra problém takú nájsť. Pár krát sa asi popáliš. A možno aj natrafíš.
Asi som bola z tých šťastnejších (čo je pri mojej smole dosť výnimočné). Ja som našla!
Nezačnem teraz rozpisovať, ako došlo k tejto symbióze, lebo to tu už raz bolo. No mám dnes memory chvíľku na všetko, čo sme zažili. A čo ešte zažijeme, si ani nechcem predstaviť (smajlík).
***
Minule sme sedeli na káve. Rozumej ako každý piatok a sobotu. Bavili sme sa o hlavách. Okej, ja viem, že normálni ľudia sa asi o hlavách len tak nebavia, no my sa k nim neradíme.
Už viem. Hľadali sme najlepší spôsob, ako si ukväcnúť hlavu. Morbídne, jasné.
Nikola sa na mňa prudko inteligentne zahľadela, pokrčila nos a vyletela z nej jedna z jej perál.
"Ty bez hlavy?" (začala sa ujebávať)
"Ja bez hlavy? Akože ak by boli bez hláv iní, tak to je v pohode?"
"No.. teba si bez hlavy predstaviť neviem. Tebe tá hlava tak ... pristane"
Normálne by sa nad tým ľudia zasmiali a pokračovali v debate. My dve samozrejme utrpíme záchvat smiechu v prázdnej kaviarni, kde sa tomu čašníčka už dávno zrejme nečuduje.
A asi ani tomu, keď o trištvrte na štyri už na rohu čakáme, kým otvorí.
Popolník sa zaplní behom pol hodiny. Všeobecne je známe, že poctivo ten priestor pravidelne vykurujeme a robíme tak efekty dymovou clonou. No keď šmakuje, tak šmakuje.
Už len čakám na chvíľu, keď sa tam ten popol nevzmestí.
A nikoline návštevy hajzla som prestala počítať, lebo je toho príliš veľa na moju, vtedy prefajčenú hlavu. Ale je ich požehnane.
No a potom sa presúvame, do ďalšieho baru. Semafory vždy ukazujú zelenú a ja fakt neviem, ako je to možné každý boží týždeň.
Tam ide poväčšine vždy dobrá hudba. A toho večera sme chceli vyhrať Jackpot, ale nakoniec sme to vzdali. Lebo s naším "šťastím" by sme boli určite skôr hlboko v mínuse.
***
A dnes, keď mi do smiechu príliš nebolo, povedala, že v piatok pôjdeme obkukovať chlapov do Targetu.
Samozrejme, že ich neobkukujeme, sme zadané. Ok, tak možno trošku klamem. Pozrieme sa. Takto by som to nazvala.
To je jedno. Ona je jednoducho perfektný malý zmätenec, bez ktorého si neviem predstaviť víkendové večery. A čo len to... dospelo to do štádia, že vlastne už ani život
Sme skvelé a viac neni čo dodať.
Tak už len nech je piatok, či sobota či čo to má byť. A budeme, ako sa vraví, tam, kde sme boli.
Poriadne vydymené a zatuchnuté
A z toho vyplýva, že ju mám proste rada!!!!
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár