Láska bola pre mňa vždy niečím racionálne - emočným. No vždy mala vyhradené dôležité miesto. Viete, vo mne sa to akosi bije. Rozum a cit a rozum a cit a tak stále dookola. Byli s tím potíže, no našla som si nejakú tú zlatú strednú cestu a div sa svetu, došla som na to, že je to vlastne najlepšie.
Teda po pravde som romantická duša, no keď to nejde, tak to nejde a vtedy si chtiac - nechtiac zložím ružové okuliare. Pár krát sa stalo, no teraz verím, že je to to pravé!
Nie nie, už sa skutočne nedívam cez ružové sklíčka (btw. z ružových a žltých sklíčok ma bolí hlava a dávi ma na vracanie) a problémy, ktoré občas prídu jednoducho patria k tomu. Na to som musela nejako psychicky dozrieť. Je to normálne. Utekajú pred tým iba ľudia nepriravený na vzťah.
Pohádať sa, nakričať si, uraziť sa, či nedvíhať si telefón je normálne. Je to OK. Minimálne kvôli tomu udobrovaniu, ktoré príde.
To všetko je v poriadku. Samozrejme, ak ťa niekto mláti, týra, ponižuje a tak, tak to v poriadku nie je. To vieme....
A ja ľúúbim. Fakt celý život. Od mala som bola schopná ľúbiť čokoľvek. Aj vysychajúcu rastlinku v kvetináči. Fakt!
Raz sa nám jeden kvet dosť dojebal a mal nejaký potrhaný či vysušený list (nepamätám presne, mala som možno tri - štyri roky) a vtedy som mu ho obväzovala obväzom, presedela pri ňom celý deň a spievala mu pesničky. Najmä rozvíjej se pupátko. Bola som tak trochu maník. Spievala som to aj šteňatám, ktoré sa nám narodili. Ach, tie som ešte len milovala.
Jeden čas som si myslela že k nim patrím. Prejavovalo sa to nechutenstvom k ľudskej potrave. Chcela som žrať z misiek s nimi, veď som predsa bola pes. Fakt som o tom bola presvedčená. A bola to láska.
A neskôr detské lásky a tých bolo hrozne moc. Cez Janka, Peťka, Miška a taak... dlllhou dllllhou cestou až ku Zdenkovi.
No a toho ľúbim. Nie je to len také ľúbim, že akože "chodíme spolu za ruky, bozkávame sa, máme spolu sex a hlavne že sa s niekým ukazujem". Nie... je to iné ľúbim, ako boli ostatní.
Lebo on nie je len doplnok k mojej osobe, s ktorý sa premávam ulicami aby "videli!". Je to PARTNER. Láska, priateľ, kamoš, brat aj otec. All in one.
Sme zohratá dvojka. Rapujeme spolu, tancujeme niečo vo forme voľného štýlu bláznov (moja mama nás označila za bláznov zo záchytky), rehoceme sa ako besné opice a to zväčša na mojich grimasách (ja som totiž gumená tvár), robí mi psie oči a chlácholíme sa. To sú v poslednej dobe najfrekventovanejšie aktivity.
Na spánok potrebuje strašne veľa miesta a ak ho nemá začne skučať a nervózne sa otáčať. Keď stratí paplón, v spánku mi ho podá, však chápete, sám sa zakryť nemôže.
Ráno má vždy nervy, lebo sa mi nechce vstávať a ukazuje mi, koľko je hodín a koľko by sme za ten môj preležaný čas už stihli spraviť. Potom už len chodí hore dolu a ukazuje, že je už osprchovaný, oblečený a ja ešte nič.
Najhoršia časť je gélovanie vlasov, pretože ak sa mu to nepodarí, celý deň má z toho nervy. Inak OK.
Naposledy sme sa týždeň napchávali toastami, vajciami a inými light vecami, z ktorých ho potom bolelo brucho. Všade bol bordel (priznávam, že zväčša môj), fľaše od mnícha a pretekalo nám okno. O tom, že nám padali provizórne zavesené záclony radšej nehovorím.
Vystrašil pár predavačiek a čašníčok (ak sa to tak dá nazvať), keď mladú prinútil otvoriť bagetériu so slovami "Otvárame?? Hladný som!". To nehovorím o rehotajúcej sa pubertiačke v kine, ktorej dal rýchlo lekciu.
Inak OK.
No a tak je to. Sranda až za hrob. Alebo aspoň pred.
No ale vážne. Milujem ho. Budem s ním "ťahať za jedno lano". Máme plány, ktoré sa nám dúfam splnia a budeme na nich pracovať.
Možno sa o pár rokov naozaj ocitneme spolu, v tom veľkom obytnom priestore a veľkom bohatstve, ktoré mi bolo cigánkou predpovedané. Možno je to naozaj ten pravý a ja budem raz veľmi dobrá matka, ako povedala
Je to jedno. Hlavne aby sme boli spolu
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
endre-silentname
23. 2.febuára 2011 20:46
keď sa darí tak sa darí.
5
"Nie je to len také ľúbim, že akože "chodíme spolu za ruky, bozkávame sa, máme spolu sex a hlavne že sa s niekým ukazujem". Nie... je to iné ľúbim, ako boli ostatní.
Lebo on nie je len doplnok k mojej osobe, s ktorý sa premávam ulicami aby "videli!". Je to PARTNER. Láska, priateľ, kamoš, brat aj otec."
Lebo on nie je len doplnok k mojej osobe, s ktorý sa premávam ulicami aby "videli!". Je to PARTNER. Láska, priateľ, kamoš, brat aj otec."
Napíš svoj komentár