Jediné, čo môžem povedať je, že tá ženská má kurva pravdu

Tak som si teda zasa večer sadla a nedohrala niečo rozrobené. Do riti ma kopla múza, alebo skôr vo mne vybuchla emocionálna bomba a textom v zásuvke som začala tvoriť nového súrodenca.
Po krátkom útlme som začala písať. No čo, ono sa to stáva, že to občas proste nejde.

Vtedy sú na vine pocity. Je ich kriticky málo a hlavne tých zlých, pretože z dobrých nikdy nič nevzniklo ani nevznikne. To je tak.
Keď som sa dnes mala dobre, z tvorivého hľadiska je to horšie, ako keby som sa mala na hovno. Nuž, vždy lepšie ako keby som sa nemala nijako, pretože to je už naozaj stav núdze, keď si treba akosi dopomôcť.

(Ne)logické.

Takže som zohľadnila všetky menej vydarené udalosti a situácie, ktoré by sa udalosťami radšej nemali nazývať. Všetky počudesné náznaky a imaginárne príznaky. Nakoniec aj ten rýchly úpadok.
No a všetko to som pekne potlačila ako prvé grgnutie a reakcia na túto akciu bol druhý, už nezastaviteľný a búrlivý "odrig". Samozrejme tvorivý.

Bola som humusná.
No a na svete je zrazu ďalší emocionálne zlomený výlev, ktorý pre nich nemá hlavu ani pätu, ale my o tom vieme.

Z reprákov sa vtierajúc ozýva Ozzyho Iron Man a ja sebou infantilne metám zo strany na stranu.
Dokonalosť a pár akordov.
Rozmýšľam nad tou kerkou. V čom mám jasno, je jeden krásny latinský výrok poputujúci pod moju kľučnú kosť. Osmeho júla je to tam!
No a popíjam z pomarančovej Bonaqui a strašne mi treba cikať. Hojdám sa na stoličke a nechce sa mi postaviť. Mi, mu, nám, či ako....

Metal-ovca-pudel MOLA, ktorú som dostala na narodky od Niki sa na mňa díva, sediac za hodinami na DVD-čku. Akoby mi pripomínala čas. Je deväť a vonku stále vidno. Strašne ma to serie.

V izbe smrdí nechtíková Indulona ktorú mi do rúk vtisol tatér a ktorej mám už fakt plné zuby, som od nej celá napáchnutá. Inak je to fajn krém.
Necítim ju jedine vtedy, keď si v izbe zafajčím a mama zjape, prečo hulim v izbe a nech idem na balkón.
Tak si sadnem na múrik a klepem si do popolníka zo šperkovničky, ktorá bola darčekom v časopise. Poznáte to. Taká tá šmejdina, ale využijete to.
Veď predsa nebudem hádzať špaky z balkóna. Trošku kultivovanosti.

Skryjem sa pod perinu, kde mám rozčítanú knihu. Názov si nechám pre seba. To by sa tu inteligenti zasa zbytočne rozhorčovali. Tak je to inkognito.
Jediné, čo môžem povedať je, že tá ženská má kurva pravdu. Asi to je tak.
O pol tretej ráno zaspím, pretože sa od nej nebudem môcť odtrhnúť a skolí ma len totálna únava.
Našla som v nej akúsi pravdu. Čudnú, smutnú, ale svinsky reálnu.

Opúšťam...

 Blog

16 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu