To, čo potrebujem, milujem a to, čoho sa bojím. To, okolo čoho sa točí môj svet.
Celý zmysel tohto života.
Krása!
Je všade. Všade navôkol. Je dôležité vnímať. A vedieť.
A krása človeka. Ach, to pominuteľné ópium. Milujem ju, keď sa zadívam do zrkadla trochu hlbšie. Keď chvíľu postojím a vo svojich očiach zazriem lesk malých drahokamov. Keď kvapka mojej slzy pomalým, ladným pohybom steká po mojich ňadrách a pokračuje k oblinám mojich bokov a končí TAM!
No nikdy nie je večná. mizne "stářím" ako postupne vädnúca rastila.
A preto si ju treba vážiť. Nie bažiť po dokonalosti, pretože v každom z nás sa dokonalosť skrýva.
Otázne je len.. ako ju nájsť...
Láska!
Tak veľmi oslavovaná a tak veľmi nenávidená. Myslím, že je potrebné iba vedieť ako ľúbiť a správne ju chápať.
Pretože akokoľvek veľmi milujeme, nikdy nebudeme nikomu patriť a nik nebude patriť nám.
Lebo ona nie je povrchná. Tá skutočná určite nie. Nie je to iba blahodarná chvíľa akéhosi opojenia.
Lásku treba vedieť dávať s rozumom. Ak jej obetujete všetko, ľahko si všetko vezme a vy ostanete na lopatkách.
Treba jej dať všetko a zároveň nič.
Nemôžme obmedzovať, nemôžme zakazovať aj keď nás to trápi. Nemôžme ukázať bolesť, strach, či úzkosť ale najmä silu a istotu. Pretože to je láska. Nikto nepotrebuje ustráchaného, uplakaného a uboleného partnera. Ale silného človeka, na ktorého sa môže spoľahnúť. A čím viac slobody dáš, tým máš väčšiu istotu, že sa k tebe stále vráti.
To, že sa bojíš, hneváš a po nociach plačeš nikoho nezaujíma. Je to kruté, ale je to tak.
Lebo láska je krutá hra s ešte krutejšími pravidlami...
Smrť!
Pre mňa nesymbolizuje deň, kedy zaspím a už sa nezobudím. Neznačí to pre mňa stav ticha a plaču okolo mojej postele a nehybného tela. Toto všetko je iba koniec. Úľava od tohto života s ktorým sa neustále ženieš o preteky. Nikdy ho nedohoníš.
Smrť je okamih zabudnutia. Keď sa stávaš jedinou kvetinou vo váze a akoby si tam ani nebola.
Keď budeš sedieť sama v hojdacom kresle a drevo vchodových dverí dlho nepocíti žiadne klopanie.
Keď ľudia zabudnú tvoje meno a všetko, čo si vytvorila.
Keď zabudnú! To je najväčší trest. To je SMRŤ.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár