Zobuď ma,
kým nespím.
Rozprúď moju krv,
kým nie som stratená.
Viem, že nič nie je
ako predtým.
Aj to že som
tebe súdená.

Ako do otvorených
dverí, hľadíš...
Do mojich očí,
čo strácajú žiar.
Keď to čoho sa
vnútri bojíš,
skrýva svoju
tvár.

A tie dvere
môjho vnútra,
vedú ťa do
kútov duše.
Cítiš! Moja krása
smutná,
saje zvyšky
horkej tuše.

Tvoje slzy nezmyjú,
už bolesť mojich
citov.
Vieš že ty si
jediný muž,
čo právo má byť
pri tom.

V zrkadle vidím
nahú krásu môjho
tela.
Seba samú
milujem.
To na čom som
tvrdo drela,
nikdy neoľutujem.

Viem že raz tá krása
zmizne.
Toho dňa sa bojím.
Vtedy dúfam,
budeš pri mne.
Za slovom si
stojím.

Všetko bude rovnaké
len odraz bude
iný.
Posadnutosť
mojou krásou.
Zmizne spolu
s nimi....

 Blog
Komentuj
 fotka
hajzelodkosti  15. 9. 2010 20:13
budem pri tebe
Napíš svoj komentár