Zobuď ma, kým nespím. Rozprúď moju krv, kým nie som stratená. Viem, že nič nie je ako predtým. Aj to že som tebe súdená. Ako do otvorených dverí, hľadíš... Do mojich očí, čo strácajú žiar. Keď to čoho sa vnútri bojíš, skrýva svoju tvár. A tie dvere môjho vnútra, vedú ťa do kútov duše. Cítiš! Moja krása smutná, saje zvyšky horkej tuše. Tvoje slzy nezmyjú, už bolesť mojich citov. Vieš že ty si jediný muž, čo právo má byť pri tom. V zrkadle vidím nahú krásu môjho tela. Seba samú milujem. To na čom som tvrdo drela, nikdy neoľutujem. Viem že raz tá krása zmizne. Toho dňa sa bojím. Vtedy dúfam, budeš pri mne. Za slovom si stojím. Všetko bude rovnaké len odraz bude iný. Posadnutosť mojou krásou. Zmizne spolu s nimi.... Blog 7 0 0 0 0 Komentuj