Kto som, čo milujem, čo nenávidím a v čo dúfam

KTO SOM??

Paradoxne táto otázka je naťažšia.
Občas to ani neviem. Ale záleži od uhla pohľadu ako je otázka kladená.
Jasné, vedela by som vám povedať volám sa tak a tak, pochádzam odtiaľ a odtiaľ. Nejdem sa tu predstavovať.
Ale kto som ako človek...

Som taká aká som. Som jeho!
Som, som, som....
Mnohím ľuďom sedím na žalúdku. A prečo? Keď ja vám v podstate ani neviem. Možno preto že vždy poviem čo si myslím a často je to aj nesprávnym spôsobom.
Iné osobné psychopatické dôvody, mojou vinou nezapríčinené, ma nezaujímajú. Lebo vlastne to nie je vina ani dotyčních že majú ukúsi psychickú poruchu. Určite to nie je príjemné.

Čo sa týka mojej povahy, dalo by sa hovoriť. Ale nechcem písať litánie.
Som možno trošku zložitá. A občas drzá či arogantná. Narcistická, na to nesmiem zabudnúť. Nepociťujem potrebu ospravedlňovať sa za to aká som. Ja sa mám rada.
Nebudem klamať. Som si vedomá svojich kvalít a nedostatkov.
Nikdy som si nemyslela a nikdy som o sebe nepovedala že som dokonalá.

Viem milovať. Viem milovať neskutočne veľmi. Láska je pre mňa prioritou a viem obetovať veľa pre lásku a pre človeka ktorého milujem.
Takisto ale viem aj žiarliť. A niekedy tým robím zle sama sebe. Dusím to v sebe a žerie ma to.
Áno občas som hysterická. Prejavuje sa to silnou bolesťou v mojom hrudníku a pocitom že v hlave mi horí vatra.

Nie som bezcitná sviňa ako si o mne mnohí myslia.


ČO MILUJEM???

Milujem jeho. Pištek, Zdenka, Hajzlaodkosti alebo ako chcete.
Láska s veľkým L.
Lebo je to ten najlepší, najúžasnejší, najkrajší muž akého som mohla kedy stretnúť. A hlavne lebo je to ten najmilujúcejší človek a moje šťastie...

Milujem hudbu. Je to môj svet do ktorého jednoducho utekám.
Ktorý si staviam a rekonštruujem ako sa mi to páči. Vytváram.
Zlepšujem.
Hudba je moja neskutočná láska.

Milujem zvieratá. Najviac psov ale v podstate všetky. Nikdy som nezabila muchu a keď prší tak pozerám pod nohy aby som nešliapla na dážďovku.
Zvieratá ťa občas chápu viac ako ľudia.

Milujem prírodu. Stromy, kvety, rieky, hory....
Mäkkú trávu a snívanie v nej.
Chladné skaly Tatier, plesá, zasnežené vrcholce...

Milujem pocit slobody. Nekonečné pláne po ktorých sa dá bežať v letných šatách a vánok vo vlasoch.
Dedinky, Dobšinská maša, Stratená.... nádherný východ Slovenska.

Milujem červený rúž. Lebo je symbolom vášne, takisto ako červené ruže.
Červenú, lebo je to farba lásky a vášne.

Milujem pódia. Kde môžem ukázať to čo je vo mne.

Milujem korzety. Je to úchylka.

Milujem seba samu. Nie je to namyslenosť. Nie je to hriech že sa mám rada.

Je toho veľa čo milujem.

ČO NENÁVIDÍM???

Týranie zvierat. Je to niečo úplne strašné a nedá sa na to dívať. Nemala by som zľutovania s takýmito ľuďmi.

Interupciu. O tom by dalo polemizovať. A veľa krát som sa o tom vyjadrila, či už vo fóre alebo v blogoch.
Jednoducho je to pre mňa hnusná vražda.

Debilných ľudí. Čo sa nevedia vzmestiť do kože. Čo musia kritizovať všetých a všetko.
Čo si myslia, že požrali všetku múdrosť sveta a preto majú právo súdiť.
Čo o tebe hovno vedia a myslia si že ťa môžu poúčať.
Takých čo nič nespravia ale buzerovať prácu druhých vedia veľmi dobre.
Trápnych debilov čo moralizujú a myslia si o sebe že sú zaujímavý a pritom to čo robia je trapas... atď.

Špenát. Proste fuj!

Ranné vstávanie. To je pre mňa niečo katastrofálne.

Na viac si nespomeniem...

A V ČO DÚFAM???

V budúcnosť. V budovanie.
V NÁS!!!

 Blog

4 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu