Zložila si masku z tváre.
Hrdo hľadí do duší.
Čo je srdcom pyšnej krásy?
Nočné ticho preruším.

Ľadový žiaľ mámi pohľad.
Vzácny čierny drahokam.
Krásnej pieseň ponáša sa
bezduchému kriku (v)rán.

Príliš veľa trpkých chvíľ,
premárnených slov.
Vracia sa však zvláštne nová
z vašej ríši snov.

Žena, čo sa nechce skrývať.
Lákavý plod vášne.
Dokonalosť rástla s hnevom.
Oči má tak zvláštne.

Počula už mnoho klamstiev.
Mnoho horkých objatí.
Ublížili, neverili,
strachom zhnijú zajatí.

Necíti a nevníma viac
ako krásu svojho tela.
Nebola vždy taká chladná.
Lásku láskou zabiť chcela.

 Blog
Komentuj
 fotka
mirkova  10. 1. 2011 19:11
síce sa v tom miestami hľadám ALE - posledná strofa ma úplne dostala a všetko vynahradila
Napíš svoj komentár