Milujem ho! A bolo by zbytočné snažiť sa vyjadriť, ako veľmi.
Mala som päť rokov a už vtedy som bola taká malá mužolapka. Aby ste to pochopili, nie však v pravom slova zmysle...
Od mala prechovávam k mužom akúsi "stredovekú" náklonnosť. Viete. Ako z tých čias, keď ženy "och"-kali a "ach"-kali od údivu a obdivu nad hrdinskými slovami muža, čo stál po ich boku, keď sa v honosných šatách premávali po záhrade.
A vtedy to boli ženy také, ako som si ženský ideál vždy predstavovala. Nežné, krehké,čarovné a hlavne ženské. Možno by to dnes niekto označil za ženský afekt alebo naivitu, pre mňa to je však akási základná ženská črta... (Toť len malý úvod)
Muži v mojom živote vždy zohrávali podstatné role. Obidvovala som tú ich mužnosť s ktorou sa stavali k veciam. Aj silu a tie dokonalé mužské črty tváre. A mužský chrbát, ramená. Tie mi ho symbolizujú odjakživa.
A mala som vytvorený akýsi ideál, ktorý som si rokmi budovala. Ideál muža, ktorého som si predstavovala, aby raz stál po mojom boku.
O výzor mi nejako zvlášť nešlo, zatiaľ čo povahové črty som mala jasne vytýčené.
Chcela som chlapa, ktorý si "nenechá líbit" a má vlastný názor. Chlapa, ktorý bude mužný, no zároveň citlivý.Niekoho, kto ma dokáže pohladiť, ale aj usmerniť, aj keď tvrdým spôsobom. Kto ma nebude obmedzovať, ale bude si ma chrániť. Niekoho, pre koho budem jedinou...
A časom som sa iba povrchne šklebila nad týmito svojimi požiadavkami, pretože som usúdila, že nik taký neexistuje. Teda až kým...
Začala som si s nimi príliš skoro, tak ma prirodzene stihli všetci patrične sklamať. Zvlášť jeden mi dal zabrať a podarilo sa mu zničiť ma dokonalým spôsobom. A potom som to prestala riešiť.
Až sa mi tu ozval jeden nemenovaný pán a trpká mienka o mužoch sa zmenila.
A slovo k slovu a čin k činu a zrazu som našla muža mojich celoživotných predstáv. Nikdy som si nemyslela že ho nájdem a už vôbec nie, že práve tu. A zrazu stál predo mnou a bol môj. Zrazu som sedela na tráve v parku. V jeho náručí a fajčila som cigaretu. A zdalo sa mi to tak neskutočné.
Nádherne voňal. A moja pokožka sa jemne obtierala o tú jeho tehlovo-bielu košeľu...
Milujem ho! A bolo by zbytočné snažiť sa vyjadriť ako veľmi.
Pretože že je to muž, ktorý má vlastný názor. Je mužný, no zároveň citlivý. Muž, ktorý ma dokáže pohladiť, ale aj tvrdo usmerniť. Neobmedzuje ma, ale chráni si ma. Niekto, pre koho som jediná.
Muž, ktorého som si už dávno vysvnívala.
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.