Pamätám si na to, ako potom prišiel. Poznala som ho. No nikdy som nebola až tak blízko, aby som to videla. To.
Vtrhol do tej miestnosti ako blázon. Mal to vo zvyku. Bola som schopná zaregistrovať len toto mierne mýtické stvorenie a po tom, ako som na jeho otázku "Ideš do toho s nami?" odpovedala "áno", bol preč. Zavanulo to akousi ťažkou vôňou a ja som rozmýšľala, čo to vlastne bolo.
Mala som normálnu prácu a na klavír som hrala roky. Roky rokúce. Keď mojej mame dochádzali nervy, došla k názoru že tento ujačaný a nespokojný fracek musí niečo robiť. Niečo, kde by si vybil energiu. No čo. Vybrala dobre.
Po dvanástich rokoch som po večeroch sedávala v rozsvietenej, starinou napáchnutej budove a učila tomuto umeniu ďalších malých frackov, ktorí sa nevedeli vzmestiť do kože. Niektorí boli horší, iní lepší.
Možno by som teraz mala povedať, že som do toho dala všetko.
Dušu som vkladala do vlastnej hry, vlastných skladieb a vlastnej muziky.
Bola som dobrá. Preto si ma vybral.
***
"Mám ti spraviť čaj alebo kávu?"
"Kávu" zaznelo "je to ako píling na hlasivky". Hlasno som sa zasmiala a on sa iba usmial a pokrútil hlavou, akože má zase tá naša Zuza dobrú náladu.
"Na cigarety sa ale pýtať nemusím, však?" doberal si ma.
"Jedine na značku. Z Goldeniek ty ovraciam posteľ".
"Hraj!" zavelil a ja som rázne a poslušne prikývla. Zmizol.
Bol to skvelý muzikant. A výborný textár.
Poznala som ľudí s ktorými hrával. Poznala som ich dosť. Lucia s ním kedysi tiež robila. Odvtedy tvrdí, že lepšiu speváčku nevidel.
A ona ma varovala!
Nuž slovo k slovu a čin k činu, ale ak cítiš tú živočíšnu spletitosť, nepomôžeš si. Ani ja som si nepomohla.
A bol to debil.
***
"Dnes večer prídeš?" ozvalo sa v telefóne, tak trochu flegmaticky "zahulákame si spolu".
Nuž, čo. Žiadne romantickejšie pozvanie už asi nedostanem.
"O piatej?"
"Ako chceš..."
"Tak fajn. Idem sa dať dokopy. Postaviť ma do maku" to znelo ešte krajšie ako to jeho pozvanie.
"Budem čakať".
"Fajn".
Čakal. Pršalo a mňa ani nenapadlo otvoriť dáždnik. Milovala som búrku. Tak ako on, keď mi raz povedal že mu čítam myšlienky.
"Ahoj" objal ma.
"Ahoj, dáme cigo?"
"Ty vieš, po čom moje srdce túži" šibalsky sa uškrnul.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár