"Kurva, isteže ho miluješ!" neveriacky a tak trochu posmešne pokrútila hlavou, kým vyfúkla dym z tlejúcej cigarety.
Zafúkalo a suché červené víno sa zachvelo. Bolo by trápne tvrdiť že šlo len o sex.
***
Mala som fungujúci vzťah.
No dobre, nebolo to fungujúce a už vôbec nie ideálne. A ja som z ďaleka nebla taká zrelá a vyrovnaná žena ako mi to vyšlo v teste dámskeho magazínu. Možno preto som nevedela vycúvať. Mala som ho. Chcela som ho mať, no neznamenal pre mňa nič. Už nič. Načo poetizovať. Bolo to o hovne.
Ale bolo to sebecké a tak trochu vypočítavé. Zostať sama? To nie. Radšej s notorickým lakomcom a workoholikom, ktorý žije svojou veľaváženou prácou, no i skrz to všetko zostáva zakomplexovaným hlupákom.
Postavičkou...
Roman bol charizma. Nebudem ich porovnávať. To nejde. A bolo by to nanajvýš siešne.
Sršala z každého póru jeho snehobielej pokožky. Z mramorovo modrých hlbokých očí a pohybov. Zo spôsobu akým si ležérne prebehol po dlhých tmavých vlasoch spadajúcich po pás.
Tušila som, že nie je pre mňa! Vedela som, že po ňom kurva túžim!
Posielali ma hocikam. Cez psychológa, psychiatra až po očné oddelenie a nevedeli to pochopiť.
Je to jedno. Bol krásny.
Vraj som dospelá. Vraj mám dbať na perspektívny vzťah. Vraj sa nepatrí, aby ma zvalcovala túžba.
Seriem takú perspektívu. Je to až nonšalantne vtipné.
Aký je to len obraz o budúcnosti, keď v ňom vidím ženu putujúcu po naškrobených večierkoch po boku, veď viete, notorického lakomca a workoholika? Chlapa, ktorému sa všetci smejú za chrbtom? Nečudujem sa im. Ak vidím ženu, ktorá doma ticho sedí, kým jej muž pracuje a je z toho na nervy?
Z jeho cholerických výbuchov nevznikne nič dobré a je to len otázka času, kým mi nepritankuje.
No a nakoniec sa búrlivo odsťahoujem s titulom kurvy a príživníčky. Hej, takej, ktorá mu prala smradľavé ponožke, znášala jeho tupý výraz a varila teplú večeru.
Adios.
Čoraz častejšie som si sadala za klavír. Pripomínal mi ho. Pripomínal mi ďalší deň, kedy ho znova stretnem. Rozburcuje sa vo mne všetko a budem sa ovládať.
Počítam hodiny...
***
"Zlatko, asi to nechápeš" povedala som pomaly a pokojne. Nepovedala nič. Iba sa nechápavo a znechutene odvrátila. Zasmiala som sa. Odpila z vína a z krabičky vytiahla cigaretu.
"Pripáliš mi?"
"Pravdaže"
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár