Videla som tieň, viem, nebol tvoj ani môj nebol. Šepot desivých stien. A červeň na mojej tvári bledol. Viem že mi neveríš, že počujem tie hlasy. Jedného dňa, si mojou krvou overíš. Že mala som pravdu asi. Túžia po duši mojej. Čo zjazvila ju čierna tma. Znak špinavej lásky tvojej. Stala sa zo mňa hustá hmla. V tme vidím, pár červených lačných očí. Strach pominie, ak do priepasti noci skočím. Pazúrmi trhajú už... Posledné, zdravého rozumu úsudky. Tak zabudnúť teraz skús na lží predsudky. Som v ich moci dnes v noci. Pominiem sa v žalostný vzlyk. A kto ma raz niekde zočí. Začuje desivej noci krik. Bytosti bez tvárí. Prízraky bez tela. Nikto už netuší ako som zomrela. Blog 16 0 0 0 0 Komentuj