Som tam, kde som bola, resp. kde som vždy. Občas mám pocit, že môj život sa točí len okolo kávy, cigariet, spevu a lásky. Hlavne tá káva sa stáva čoraz častejším úkazom.
Aj v tejto chvíli sedím v potrhanom koženom kresle a "opíjam" sa arómou tmavého nápoja, ktorý sa kolíše v priehľadnej sklenenej šálke na mojom stole.
Všetci vieme, že kofeín ma povzbudzujúce účinky. A vo mne rozvíja ešte aj nadpriemernú schopnosť myslienia a rozvíjania fantázie. Jednoducho len tak sedím, pozerám sa a rozmýšľam. V sladkastej chuti, ktorá však ukrýva utopenú horkosť nachádzam niečo ako orgazmus.

Vonku nie je príliš príjemne. Je zima a mračná sú tmavé a nepríjemné. Perfektne dopĺňajú melanchóliu melódie, ktorá sa derie z ešte depresívnejšej piesne. Nevadí mi to. Myslím, že tento pocit potrebujem.
Po tele mi behá mráz. Jednak z chladu, ktorý sa tu "túla" ako neželaný hosť a jednak z bozškého hlasu anjelskej ženy.
Stmieva sa a pomedzi svetiel lámp sa črtajú malé dažďové kvapky....

...Cítim sa ako vtedy. Kráčala som a mrholilo. Srdce mi tĺklo a čakala som na dlhej poľnej cestičke. V tme sa mihla postava. Vysoká, štíhla, ktorá mi ráznym krokom kráčala naproti.
Poznala som ho po chôdzi. Stále ho poznám.

Mlčali sme. Netrebalo hovoriť. Márniť slová. Ticho sme kráčali hore kamenistou cestou. Fúkal vietor a chvela som sa. Nechcel sa zbytočne zaoberať mojimi pocitmi. Myslím, že si ich nedokázal pripustiť a aj keby vedel, prečo tadiaľ kráčam, tváril by sa inak.
Bol spln.
Nebolo leto ani jar a ležali sme na tráve priamo pred božou rukou a mojím telom prechádzal ohromujúci pocit. Vedela som, že môže byť môj. Na chvíľu.

Počula som jeho srdce, no sálal z neho neskutočný chlad. Chcel postaviť medzi nás múr, ktorý však od základov búrala jeho vášeň. Zúfalo sa pokúšal ničiť každý jeden pocit.
Mesiac mu svietil do jantárovo zelených očí, ktoré pálili. Prebodol ma pohľadom. Zastavil sa na prsiach, ktoré sa prudko zdvíhali. Bozkával.

***

Hľadela som na jasnú oblohu. Starostlivo zapínal živôtik. Mlčal. Plakala som.
Tvrdo ma pobozkal. Nešla som s ním. Túžil ujsť skôr, ako by dal najavo niečo, čo radšej nemalo vyjsť na porvch. Vedela som to. Vedela som, že je zbytočné držať ho na tomto mieste.
Videla som ho odchádzať.
Videla som v jeho očiach slzy, keď povedal "Naposledy!"!.

 Blog
Komentuj
 fotka
adaadisallaares  17. 2. 2011 20:23
pekné.. veľmi
 fotka
ceruzisko  18. 2. 2011 15:20
jantár nie je zelený...!
 fotka
darkkizz  18. 2. 2011 15:28
@ceruzisko Jantárovo - zelené! To znamená niečo medzi jantárom a zelenou.
 fotka
ceruzisko  18. 2. 2011 17:19
fúúúú, to je kruto dobrá farba.
 fotka
darkkizz  18. 2. 2011 17:23
Napíš svoj komentár