"Káva má byť čierna ako tma silná ako peklo A sladká ako láska. " Pamätáš kedy to bolo? Ten deň je dnes dôležitý. Cigarety, dymu mnoho. Dátum zostal neurčitý. Mám ešte tú našu fotku. Smejem sa dnes na nej. Nikdy nedať koniec,bodku a nestratiť nádej. Je to jedno koľko bilo, vždy sme boli spolu. Keď sa niečo pokazilo, mali sme aj smolu. Vtedy prišiel plač a slzy. Blúdili sme nočným mestom. Povedal, že ho to mrzí a odišiel vlastnou cestou. Tam sme vtedy boli my dve. Opité a samé. Boli také myšlienky že.. chceme zostať v tráve. Pamätám si vôňu dymu, keď štrngali sme si naším... Cigarety sa nám minú "pôjdeme až ďalším". Ľadová káva, pri nej plány zmätené. Nápady čo dávala si, nezostali nechcené. Dve hodiny spánku a následné ráno. Cigarety v stánku, prišlo to a áno... ...mali sme strach, možno trému, možno niečo iné. Chcela si však dáku zmenu. Nebolo to divné. PASÁŽ zadymená, červený náš kút. Musí zostať nezmenená. Neprejde nás chuť. Budem tu aj vtedy keď, bude niečo treba. Aj keď všetko krásne skončí, ty máš mňa a ja mám teba. Blog 6 0 0 0 0 Komentuj