malé dažďové kvapky mi pomaly stekajú po tvári. Rozmýšľam aké by to bolo... na jeden deň byť malou kvapkou. Padala by som a pozerala na svet pod sebou, jediným trápením by pre mňa bolo to, čo sa stane po dopade na tú chladnú zem, ktorá sa z minúty na minútu približuje. Dopadnem do mláky, rieky, mora niekde kde svieti krásne slnko a budem plávať s miliónmi kvapiek? Alebo sa roztrieštim na chladnom chodníku niekde uprostred tmavej ulice a už nikdy viac nezažijem ten pocit bytia?
Nie som však kvapka... môžem sa rozhodnúť. Rozhodnúť, či sa vrátim z miesta kde stojím a zaradím sa medzi milióny ľudí, ktorí žijú...alebo...alebo si vyberiem druhú možnosť. Tá prvá bude ľahšia pre spoločnosť, tá druhá pre mňa. Pre spoločnosť by tá druhá znamenala moju zbabelosť, zbabelosť pred životom.
Nikdy nepochopia, prečo som si vybrala druhú možnosť, možnosť vedomia, že sa rovnako ako malá kvapka vody roztrieštim na skalách podo mnou.
Nechápu a nikdy nepochopia môj čin...
Skutočný príbeh
Komentuj
Komenty k blogu
1
betusik
5. 1.januára 2007 20:35
ked si to pisala sama klobuk dole
Napíš svoj komentár